12. Kapitola

25. listopadu 2008 v 11:19 | Kalamity Jane |  Saskia Worsová
Ďalšiu kapču sa pokúsim pridať čo najskôr. Malo by to ísť rýchlejšie už len vďaka tomu, že som sa preluskala cez túto časť. Koniec rečí (písmenok) a hor sa na poviedku. Pls komenty.

Rodičia

Do pekla! Do riti! Prečo som mu to preboha povedala? Ako sa mu to zo mňa podarilo vytiahnuť? Prečo ja neviem jednoducho držať hubu a krok? Som neschopná... hrozná... Práve toto vírilo Saskii v hlave keď sa ponáhľala do dievčenských spální. Hneď ako vbehla do izby, posadila sa na posteľ a hlavu zložila do dlaní.
Chvíľu tam len tak nezmyselne sedela, no nakoniec si z vrecka vybrala elixír na upokojenie, ktorý dostala od madam Pomfreyovej a na jeden raz ho vypila. Jej napäté telo sa uvoľnilo a ona dopadla na vankúš ako v bezvedomý.
Nesnívali sa jej žiadne sny ani nočné mory. Bol to pokojný spánok, ktorý potrebovala viac ako namáhavé hodiny transfigurácie či súbojov.
Dvere na ich izbe sa otvorili a dnu vstúpil James. S úsmevom ju prikryl a ľahol si vedľa nej. Hladil ju po vlasoch a pozoroval ako nerušene spí. Ostal pri nej celé hodiny.
.....................................................................................................................................................
Prebudila sa asi po troch hodinách. Otvorila oči a keď vedľa seba zazrela Jamesa, na tvári sa jej vyčaril úsmev.
,,Dobré ránko princezná.´´ Usmial sa na ňu a zadíval sa jej do očí.
Saskiu zasiahol pocit viny. Tak veľa vecí mu tajila. Sklopila zrak a pozorovala poskŕčaný vankúš. ,,Prepáč.´´ Dostala zo seba, no stále sa naňho nevedela pozrieť.
,,Prečo by si sa mala ospravedlňovať?´´
,,Ja... nepovedala som ti o sebe pravdu a vystavila som ťa nebezpečenstvu.´´ Hovorila trasľavým hlasom a po líci sa jej skotúľala slza.
Nežne chytil jej hlavu medzi dlane a zdvihol ju, aby jej mohol vidieť do tváre. ,,To nič. Každý máme svoje tajomstvá.´´ Venoval jej bozk a tuho ju objal.
Jeho silné objatie ju upokojilo. Cítila sa v bezpečí a bola šťastná.
,,Už je lepšie?´´ Spýtal sa po chvíli.
Saskia mlčky prikývla. ,,James, chcela som sa ťa spýtať či nevieš čo je s Remusom.´´ Hoci sa k tej téme už nechcela vracať, Remove správanie ju desilo.
,,Nie. Zmizol hneď po tebe a my si myslíme že by nám to aj tak nepovedal. Neboj, bude to v poriadku.´´ Upokojoval ju, hoci to vyzeralo, akoby chcel presvedčiť sám seba.
V tom sa otvorili dvere a do izby napochodovala Lily. ,,Jej, ahojte. Tak tu ste. McGonagallová sa na vás pýtala. Povedala som jej, že ste asi niečo zjedli, lebo vám bolo zle.´´
,,Vďaka Lily. Si naša záchrana.´´ Ďakovala je Sask, no James sa tváril divne.
,,To si jej fakt klamala?´´ Spýtal sa neveriacky.
,,No a? Nechcelo sa mi pred celou triedou rozoberať čo sa stalo. Inak, už sme našli Remusa. Je v soviarni. Od rána tam čaká na sovu.´´ Sypala zo seba Lily.
,,A vníma okolie? Okrem sov?´´ Pozrela na ňu Sask a keď pokrútila hlavou, vstala. ,,Pôjdem za ním.´´ Povedala pevným a rozhodným hlasom, no dlho jej to nevydržalo a zas sa zosypala na posteľ. ,,Ale čo mu poviem?´´ Rozmýšľala.
James ju však vyrušil. ,,Nechaj to na mňa.´´ Objal ju a vyšiel z izby.
Sask za ním pozerala až kým k nej nepriletela krásna hnedá sova. Zhodila pred ňu list a odletela.
,,Od koho je?´´ Spýtala sa Lil a hľadela na list. Saskia ho otvorila a rýchlo si ho prečítala. Bol krátky.
,,Píše Dumbledore. Vraj vie niečo o mojich rodičoch. Mám prísť za ním.´´ Odpovedala s iskričkami v očiach a už letela zo spálne. Spustila sa po zábradlí dole a preletela cez spoločenskú. Pred obrazom do niekoho napálila a skončila na zemi. ,,Sorry.´´ Pípla a chcela zase odísť, no ten s kým sa zrazila ju chytil za ruku.
,,Saskia. Kam sa tak ponáhľaš?´´ Opýtal sa jej Ryan. ,,Si v pohode?´´
,,Jasné, že som. Dumby má niečo nové o rodičoch. Pokecáme inokedy.´´ A už bola preč.
Utekala cez všetky chodby a zastavila sa až pred cca trojmetrovým chrličom. ,,Gumený prútik.´´ Zahlásila heslo a vykročila po schodoch do riaditeľovej kancelárie. Zaklopala a vošla dnu.
,,Och, slečna Worsová. Tak ste tu. Som rád, že ste tak rýchlo prišli. Podarilo sa mi zistiť adresu vašich rodičov.´´ Hneď nato jej podal bledomodrý lístok s adresou. Saskia na ten lístok pozerala jak vyoraná myš (pozn. aut.: sry za tú frázu, nič lepšie ma nenapadlo). Moji rodičia. Stretnem sa s nimi. Budem mať rodinu. Cítila radosť, no zároveň aj strach. Premýšľala ako asi prebehne ich stretnutie.
Reťaz jej myšlienok pretrhol riaditeľ. ,,Po zajtra sa odchádza na vianočné prázdniny ako iste viete. Písal som si s nimi,´´ kývol hlavou na lístok. ,,Vraj by boli veľmi radi, keby sa s vami mohli stretnúť už zajtra.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama