14. Kapitola

25. listopadu 2008 v 14:56 | Kalamity Jane |  Saskia Worsová
Prekvapenie!!!

,,Saskia, stalo sa ti niečo?´´ Opýtal sa ustarostene Bill.
,,Hm...nie, prepáčte.´´ Začala zbierať črepy zo zeme.
,,Čo sa stalo?´´ Zastavil ju a otočil ju, aby jej videl do očí. ,,Dumbledore ti predsa musel povedať, že máš brata.´´ Hovoril vážne.
,,Ale mne nepovedal nič!´´ Odsekla. Plne si uvedomovala, že stráca trpezlivosť. Čo také mi ešte zabudol povedať? Ten starý, zradný....
Jej myšlienky prerušila Angela. ,,Takže si o tom nevedela?´´
,,Nie! Ako som aj mohla? Do kým ste sa nepredstavili, tak som nevedela ani vaše mená, nieto ešte, že zo všetkých Lupinových na celom svete musí byť práve Rem môj brat!´´ Teraz už skutočne vrieskala. Jej rodičia na ňu hľadeli s chápavým pohľadom, čo ju dovádzalo do zúrivosti.
,,Stihla si sa sním zoznámiť za tú dobu, čo si bola na Rokforte?´´
,,Či stihla? Samozrejme, že sme sa zoznámili. Boli sme kamaráti.´´
,,Aha.´´ Ozvalo sa dvojhlasne.
,,On o tom vie?´´ Spýtala sa už kľudnejšie Sask.
,,Ešte sme mu to nepovedali. Vieš, chceme aby to bolo prekvapenie a práve preto sme usporiadali menšiu oslavu.´´ Hovorila Angela a pristúpila k nej. ,,Samozrejme, ak ti to nebude vadiť.´´
Oslava? To akože kvôli mne? ,,Budem rada.´´ Usmiala sa.
,,Saskia prepáč mi to, rád by som tu bol, ale musím ísť do práce. Chcel som si vziať voľno, ale nešlo to.´´ Povedal Bill ospravedlňujúco, jemne ju objal okolo pliec a nakoniec pobozkal manželku.
,,To nevadí. Maj sa.´´
,,Pá zlato, príjemnú službu.´´
Bill sa odmiestnil a tak tam ostali samé.
,,Nechceš vidieť svoju izbu?´´ Spýtala sa po chvíli ticha Angela a keď Sask prikývla, vyviedla ju po točitých schodoch na poschodie. Podišla k dverám skoro na konci chodby a otvorila ich.
Izba bola úžasná. Bola vymaľovaná pestrou modrou farbou, s bielymi závesmi a perinami. Posteľ s baldachýnom a miliónom vankúšov stála uprostred izby. Písací stôl bol v jednom rohu a malý stolík s prútenými kresielkami v druhom. V ďalšom sa nachádzala skriňa a v poslednom rohu stálo zrkadlo. V izbe nechýbali ani dvojkrídlové dvere vedúce na balkón, z ktorého bol výhľad na krásnu prírodu.
,,Waw.´´ To bolo to jediné, čo zo seba Saskia dostala. Posadila sa na mäkkú posteľ a prezerala si nové okolie.
,,Potrebuješ pomôcť s vybaľovaním?´´ Spýtala sa Angela, ktorá práve priniesla jej kufor.
,,Ak ťa to príliš nezaťažuje.´´
Spoločne vybalili Saskiine veci. Nedoniesla si ich veľa a tak pôsobila skriňa prázdno. ,,Dúfam, že nabudúce si prinesieš už všetky svoje veci.´´ Prehodila Angela akoby nič a Saskii zabehol čaj.
,,Nabudúce?´´ Spýtala sa s neskrývaným prekvapením.
Angie posmutnela. ,,Aha.....takže ty sa chceš vrátiť k tým, čo ťa vychovali.´´
,,Ja a vrátiť sa k nim? To nemyslíš vážne?´´ Vypuľovala oči. ,,Mňa len prekvapilo, to čo si povedala.´´
,,Takže s nami chceš bývať?´´ Spýtala sa s nádejou.
,,Jasné, ´´ Saskia sa šťastne usmievala a potom dodala: ,,mamy.´´
Ako to tak býva, nastalo láskyplné objatie a potom dlhý rozhovor. Rozprávali sa o všetkom možnom a dostali sa aj k Saskiiným schopnostiam. Saskia musela riadne dlho predýchavať fakt, že Witchianna, ktorá jej ich dala je Kristín.
.....................................................................................................................................................
Slnečné lúče Saskiu pošteklili na tvári a ona sa so širokým úsmevom prebrala. Vstala, prehodila cez seba perinu a vyšla na balkón. Cez noc napadol sneh, na dotyk taký jemný ako páperie. Vrátila sa do izby, navliekla na seba červené tričko na ramienka a rifle a scupitala po schodoch do kuchyne.
,,Bré ránko.´´ Pozdravila s úsmevom.
,,Aj tebe.´´ Ozval sa jej otec a venoval jej široký úsmev.
,,Kde je mama?´´ Spýtala sa.
,,Musela ísť do práce. Počas Vianoc je u Sv. Munga vždy veľa roboty.´´ Povedala a ona len súhlasne prikývla. ,,Čo ti mám pripraviť na raňajky?´´
,,Na stole je toho dosť.´´ Posadila sa, zobrala si jeden toast a naliala si kávu. ,,Ideš dnes do práce?´´
,,Budem musieť. Snáď to tu zvládneš aj sama.´´
,,Jasné a možno aj dom bude ešte stáť.´´ Nahodila ironicky a obaja sa rozosmiali.
,,Tak ja pôjdem.´´ Povedal po chvíli, rozlúčil sa a odmiestnil.
Čas Saskii ubiehal akosi pomaly a tak sa rozhodla niečo podniknúť. Najprv preskúmala všetky zákutia obrovskej záhrady a keď vyhladla, rozhodla sa, že si niečo uvarí. Rozhodovanie nebolo ťažké, lebo spraviť vedela iba palacinky. Práve sa do nich chcela pustiť, keď je zhora zazvonil ten muklovský šmejd menom mobil (pozn. aut.: ja osobne proti mobilom nič nemám). Šla preňho, no keď sa vrátila, vypadol jej z ruky. Na jej palacinkách si pochutnávali traja chalani.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama