16. Kapitola

25. listopadu 2008 v 14:58 | Kalamity Jane |  Saskia Worsová

Vianoce / nevianoce


Saskia sa v dverách svojej izby ešte raz obzrela. Do očí sa jej tisli slzy, no ona ich zadržala. Takto to bude lepšie. Pomyslela si a potichu zišla po schodoch na prízemie.
Bola polnoc, Bill s Remusom boli pri Angele a James sa tu ešte stále neukázal. Saskii to vyhovovalo, pretože sa aspoň mohla vypariť bez toho, aby ju niekto videl, otravoval, či presviedčal. Ešte predtým ako prekročila prah dverí, napísala na kus pergamenu odkaz.
Tmavá noc pohltila všetky hviezdy. Pofukoval silný vietor a vysoké záveje snehu znemožňovali Saskii kráčať bez problémov. Kufor, ktorý za sebou ťahala jej tiež príliš nepomáhal. Vystrčila pravú ruku pred seba a vtom pred ňou zastavil fialový autobus. Vystúpil z neho muž stredného veku a pri recitovaní svojej básničky hlasno drkotal zubami. Niet sa čomu diviť. Mohlo byť 10°pod nulou.
,,Kam to bude slečna?´´ Spýtal sa nakoniec a už nakladal môj kufor do vnútra.
,,Deravý kotlík.´´ Odpovedala. ,,A mohli by ste mi prosím spraviť horúcu čokoládu?´´
,,Samozrejme. O chvíľu Vám ju prinesiem. Zatiaľ si môžete vybrať posteľ.´´ Vravel chlapík milo, hoci vyzeral unavene a strhane.
Dokonca ani na Vianoce nemôže byť so svojou rodinou kvôli takým ako ja. Saskii sa zmocnil nový pocit viny. Na mäkkej posteli sedela ako bez duše a triasla sa. Zrazu okolo nej ,,preletel,, asi štvorročný chlapec naháňajúci ropuchu.
,,Stan, nebehaj tu. Už dávno si mal spať´´ Upozornil ho správca (pozn. aut.: nevedela som ako inak ho nazvať) autobusu.
,,Áno strýko.´´ Chlapec sklonil tvár a odobral sa na poschodie.
,,Prepáčte, ale malé deti sú niekedy veľmi neposedné.´´ Prehovoril opäť muž a podával Saskii šálku s horúcou čokoládou. ,,Dokopy sú to štyri sikle a dva knuty.´´
Saskia mu podala päť siklov. ,,To je dobré.´´ Mávla rukou keď jej chcel vydať a napila sa čokolády. Príjemne ju hriala.
Saskia sa ani nenazdala a už si užívala teplú posteľ v Deravom kotlíku. Barman Tom jej dal izbu, v ktorej bývala predtým ako odišla do Rokfortu a sľúbil jej, že bude mlčať keby sa na ňu niekto pýtal. Pri príjemnej muklovskej hudbe vychádzajúcej z rádia zaspala.
...................................................................................................................................................................
Saskiu prebudila vôňa domácich koláčov. Otvorila oči. Ležala na gauči a z druhej strany miestnosti sa na ňu usmieval Remus a jej rodičia. Pri jej nohách ležala hromádka darčekov a ona sa do nich hneď pustila. Dostala veľa krásny darov. Práve keď si prezerala knihu o dejinách čarodejníckeho sveta, ozvala sa hlasná rana.
Saskia sa strhla zo sna a hľadala pôvodcu zvuku. V skutočnosti to nebola rana, ale trochu hlasnejšie klopanie na dvere. Rýchlo sa vymotala spod prikrývok, zabalila sa do čierneho župana a išla otvoriť. Za dverami stál mladý chalan a príjemne sa na ňu usmieval
,,Saskia Worsová?´´ Spýtal sa.
Prikývla a on jej podal akúsi krabičku. ,,Čo to je?´´ Spýtala sa a hľadela na predmet o veľkosti 2. dielu knihy Odkaz dračích jazdcov.
,,Tom ten balík našiel pri vchode do hostinca. Sova, ktorá to priniesla bola zranená a tak ju zobral za akýmsi odborníkom. Je na tom Vaše meno a tak ma poslal za Vami.´´
,,Vďaka.´´ Saskia si od neho zobrala balíček a zahľadela sa na adresáta. Naozaj tam bolo jej meno. Zatvorila dvere a posadila sa na posteľ.
Odbalila papier a otvorila to. Vnútri ležala ďalšia krabička a v nej ešte jedna. Keď zazrela čo sa nachádza dnu, usmiala sa a predmet vytiahla. V rukách držala striebornú retiazku s príveskom v tvare S. V prívesku boli trblietavé kamienky zafírovej farby. K retiazke bol priložený malý papierik s dvoma písmenami: JP. Saskiu pichlo pri srdci keď si spomenula, že sa s Jamesom vôbec nerozlúčila. Nemohla som. Zapla si retiazku na krku a rozhliadla sa okolo. Jednoduchá izba zívala prázdnotou.
,,Pripravila si si skutočne krásne Vianoce, Saskia.´´ Povedala si sama pre seba trpko. Obliekla si dlhú krémovú sukňu, hrubý čierny sveter a vysoké čierne čižmy. Aby jej nebolo zima, omotala si okolo krku krémový šál a vydala sa blúdiť po Šikmej uličke. Nikde nikoho nebolo. Každý bol medzi svojimi milovanými. Vonku bola len ona. Len ona a jemné vločky snehu spúšťajúce sa z neba.
Na konci Šikmej uličky zahla do neznámej ulice. Viedla k pníku zasypanému snehom. Saskia sa naň posadila a utrápenú tvár si schovala do studených dlaní. Bolo jej hrozne. Bola sama a bezmocná. Rozplakala sa a jej horúce slzy topili sneh. Toto Vianoce určite neboli.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama