18. Kapitola

25. listopadu 2008 v 15:01 | Kalamity Jane |  Saskia Worsová

Listy, výčitky a pes


Po týždni strávenom v Španielsku neďaleko mesta Malaga a ďalšom týždni v Talianskom Paestume Saskia uznala, že je bezpečné vrátiť sa do Anglicka. Hoci Londýn nebol jej pôvodným plánom, chcela tam ísť hlavne kvôli mame. Od vtedy, čo sa s Dumbledorom dohodla, že si spraví skúšky VČÚ na Rokforte sa už s nikým neskontaktovala. V Deravom kotlíku ju síce videla, ani vtedy však nevyzerala najlepšie. Stále mala v pamäti tú bledú tvár ryhovanú jazvami a oči, ktoré vyzerali akoby bol cez ne prehodený biely závoj - zastreté a hmlisté.
Jej schopnosti a vedomosti nestačili na vytvorenie prenášadla a pravidelným používaním hop-šup siete by na seba upútala priveľa pozornosti. Jej možnosti boli natoľko obmedzené, že musela cestovať muklovskými prostriedkami.
.....................................................................................................................................................
Bola hlboká noc a diaľkový autobus sa blížil k svojmu cieľu - Londýnu. Saskia sa prebrala z hlbokého spánku a pozrela na cestu von oknom. Ako predpokladala, nevidela nič len svetlá osobných áut predchádzajúcich autobus. Tuhšie sa zabalila do zimnej bundy a očami zaletela k hodinám umiestneným nad hlavou vodiča. Boli dve hodiny ráno. Zívla a pokúsila sa opäť zaspať, no to sa jej nedarilo. Vybrala si teda z tašky knihu a malou baterkou si svietila na text. Keďže prerušila štúdium na Rokforte, musela sa učiť sama a tak sa pokúšala natlačiť do hlavy čokoľvek a kedykoľvek. Príkladom bolo aj toto nočné čítanie historicky významných vojen raráškov. Popravde tie ich vojny neznášala, ale kým bola na Rokforte, zistila od šiestakov, že tvoria 40% z celého testu. Ohromujúce číslo, keď si pomyslíme, že tam išlo stále o to isté. Pomyslela si a s ďalším zívnutím sa prinútila čítať ďalej. O ôsmej ráno autobus konečne zastavil na jednom neveľkom námestí Londýna a už odľahčený od Saskie a jej kufra putoval ďalej.
Saskia nechcela riskovať návratom do Deravého kotlíka a tak sa zložila v ubytovni Emily, kde ju postaršia čarodejnica privítala bez akýchkoľvek vtieravých otázok. Hneď po obede sa Saskia napila všehodžúsu a s podobou španielskej predavačky sa vybrala k domu svojich rodičov. Práve keď okolo neho kráčala, otvorili sa dvere a z nich vystúpil Bill s veľkým kufrom. Hneď za ním vyšiel Remus a objatím sa rozlúčil s mamou. Do pekla. Zabudla som, že sa vracia do Rokfortu. Saskia si v duchu nadávala, no napokon usúdila, že to bolo dobré aspoň k niečomu. Videla ich všetkých a vyzerali byť v poriadku. Trochu smutní, ale inak bez zranení. Rem sa odtiahol od Angely a Sask na ňu mala konečne voľný výhľad. Po tých dvoch týždňoch sa skvele zotavila. Jej pleť nabrala svoju typickú ružovkastú farbu a farba očí vynikala ako zvyčajne. Dokonca aj jemné jazvy už nebolo vidieť.
Sask radšej pokračovala v ceste aby neupútala nikoho z nich. Šťastná, že ich opäť videla spolu sa vrátila do ubytovne.
.....................................................................................................................................................
Od toho dňa prešli tri mesiace a Saskia ešte stále bývala v ružovej budove so svietiacim názvom Emily. Jediný dôvod prečo tam ešte stále bola bol ten, že len neďaleko odtiaľ sa nachádzal dom jej rodičov a nenaskytli sa žiadne komplikácie, ktoré by ju prinútili odísť. Každú stredu chodila s majiteľkiným psom von. Bola to skvelá šanca vidieť príbuzných.
Za tie tri mesiace sa s ňou pokúšal skontaktovať Bill, Angela, James, Ryan, Lily a dokonca aj Remus. Prosili ju aby sa vrátila. James jej posielal listy každý deň. V každom bolo to isté. Prosil o vysvetlenie prečo mu nič nepovedala, nevysvetlila a hlavne prečo ho nechala samého. Angela a Bill si zrejme mysleli, že sa chcela len upokojiť a práve preto odišla, no keď neprišla do školy, začali vypisovať aj oni. Saskii sa zdalo, že ju Lily a rYan chápu najlepšie a Remus sa jej ospravedlňoval každým listom. Písal, že mu je ľúto, čo povedal a že by to chcel vziať späť.
Odpísala im iba raz. Bolo to vo februári. Vtedy jej napísať tie dva listy trvalo tri a pol hodiny. Zvažovala každé písmeno, ktoré napísala.
Prvý bol pre rodičov. Prosila ich, aby s ňou prerušili kontakty. Zahrala to na ich city a čiastočne to vyšlo, lebo potom písali už len každý druhý týždeň.
Druhý bol adresovaný Lily, Jamesovi, Ryanovi a Remusovi. Vyšiel jej na jeden celý pergamen. Napísala doň ako veľmi ich má rada a ako veľmi ju bolelo, že ich musela opustiť. Aj ich prosila, aby jej kvôli ich vlastnej bezpečnosti viac nepísali. Nezabudla v ňom odkázať Removi aby sa netrápil, že mu už dávno odpustila a Jamesovi aby šiel za tým, čo chce.
Dúfala, že pochopí, čo to znamená. Saskia si totiž všimla niečo, čo si nechala iba pre seba. Na začiatku možno boli s Jamesom šťastný, no neskôr sa to celé zmenilo. Stále častejšie ho vídala ako hľadí za Lily. Všímala si aký je smutný a vedela prečo to bolo. Vedela aj to, že jej nechcel ublížiť a preto jej nič nepovedal. Listy poslala požičanými sovami a aj keď k nim mal každý nejaké otázky, viac sa neozvala.
Prečo ich toľko trápim. Prečo im neodpíšem? Boli to dve otázky, ktoré ju ťažili. Snažila sa ich utlmiť tým, že sa musí pripravovať na skúšky a nemá čas, no to jej iba priťažilo. Pridalo to ďalšiu otázku. Čo som to za človeka, že nemám čas na najbližších?
Nebola jediná noc, ktorú by nepreplakala. Vzhľadom na to, že bola obyčajný smrteľník, nedokázala v sebe udržať všetky city a tak to rozprávala malému Lajlovi. Tváril sa akoby jej rozumel, čo Saskiu vždy rozosmialo. Hovorila mu všetko, lebo si bola istá, že to nikomu nepovie.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama