26. Kapitola

25. listopadu 2008 v 15:11 | Kalamity Jane |  Saskia Worsová

Mark a s ním aj problémy


Bol príjemný októbrový večer a všetci boli zalezení v izbách alebo spoločenských miestnostiach. Len jeden človek bol vonku. Čiernovlasé dievča sa prechádzalo poblíž jazera. Jemný vetrík sa pohrával s jej vlasmi a ona uprene pozorovala západ slnka. Vychutnávala si tú chvíľu....tie posledné slnečné lúče.
V hlave jej prebiehal celý život. Detstvo, Durmstrang, nástup na Rokfort, vianočný večierok, všetky tie krajiny, ktoré precestovala aby ich uchránila a zase Rokfort.
Zrazu sa jej niečo obtrelo o nohu a ona od ľaku vyskočila. Pozrela dolu a zavŕtala sa do smutných očí. Zodvihla malého Lajla na ruky a škrabkala ho na hlave. Uvelebil sa v jej náručí a ona sa usmiala.
Uvedomila si, že je najvhodnejší čas ísť, ak nechce aby ju niekto nachytal po večierke. Po chodbách hradu sa už Lajlo niesť nenechal a viac sa mu zapáčila naháňačka so svojou pani. Neustále sa ju snažil na svojich malých labkách dobehnúť a nechytiť pritom šmyk na vyleštenej podlahe.
Saskia mu so smiechom unikala až kým do niekoho nenarazila a obaja sa neocitli na zemi.
,,Ježiš prepáč. Fakt som nechcela.´´ Začala sa ospravedlňovať a až potom si všimla na kom to vlastne leží. Po zhliadnutí blonďáka s modrými očami a neodolateľným úsmevom vytasila výraz, ktorý by si nikto nenechal ujsť. Na očiach jej bolo vidieť prekvapenie, zdesene, radosť a dokonca malý kúsok pýchy. ,,Ehm....Mark? Čo...čo tu robíš?´´ Vykoktala zo seba napokon a pokúšala sa z neho vstať. On ju však pevne držal a nepustil.
,,No toto....ja sem prídem aby som si obhliadol nové pracovisko a koho tu nenájdem? Saskiu Worsovú. Mladú, peknú, inteligentnú a....nebezpečnú.´´ Posledné slovo dodal hneď potom ako si všimol jej útočný výraz.
Saskia prešla jeho poslednú vetu bez komentára. Možno to bolo tým, že sa nechcela vracať do minulosti a možno tým, že ju ohromilo, čo povedal. ,,Nové pracovisko?´´ Spýtala sa akoby zle počula. Popravde v to aj dúfala.
Prikývol a úsmev sa mu ešte viac rozšíril. ,,Prekvapená?´´ Ani nečakal na odpoveď. Vyšvihol sa na nohy a ju zobral zo sebou, no stále ju držal v pevnom zovretí.
,,Mohol by si ma pustiť?´´ Spýtala sa aby ho upozornila na jeho nevhodné správanie.
,,Tebe sa to vary nepáči?´´
,,Uhádol si.´´ Povedala milým hláskom. ,,Nepáči.´´ Dodala zúrivo a vyšklbla sa mu. Hneď potom zamierila do spoločenskej, no v pätách nemala len Lajla, ale aj Marka.
,,Ani na mňa nepočkáš?´´ Kričal za ňou a jej sa zdalo, že to nie je len tak pre nič za nič.
Pravda bola taká, že jeho zámer vyšiel. Z vedľajšej uličky sa vynorila skupinka, zaujímajúca sa o narušiteľa toho ticha, ktoré kolovalo po celom hrade. Bohužiaľ, nikto z nich si ich nevšimol. Bola by schopná pokračovať vo svojej ceste keby to nekultúrne hovädo (pozn. aut.: nepoužívať prosím, vhodné len pre skupinku vyvolencov) nezakričalo na plnú hubu.
,,No tak zlato, neutekaj mi!´´
Saskia sa v momente otočila a na vlastníka tých slov vyslala niekoľko pohľadov plných čírej nenávisti. Podišla k nemu natoľko, že cítila jeho dych na svojej tvári a svoju pravú ruku položila na jeho brucho. Stále si nevšimla, že majú spoločnosť a to bola jej veľká chyba. V okamihu ako sa ho dotkla odletel na druhú stranu chodby a zviezol sa po stene na zem.
Niekto si odkašľal a ona sa zvrtla na podpätku. Stáli za ňou záškodníci v úplnej zostave. Peter kotúľal očami z nej na bezvedomého Marka, James so Siriusom sa pokúšali pochopiť, čo videli a Remus varovne hľadel sestre do očí. Vtedy Saskia pochopila, kto zakašľal a zároveň vedela, čo bude nasledovať.
,,Na čo si myslela? Môžeš mi vysvetliť, prečo sa chováš ako malé decko, ktoré nevie, čo môže a čo nie? To, že je po večierke neznamená, že sa po chodbách nikto nepotuluje! A aj keby, nemáš to robiť ak si to nevyžaduje situácia. Dúfam, že si so sebou spokojná! Bože môj a ešte aj na niekoho, kto o tebe nevie nič. To si to mohla rovno vykričať do celého sveta?´´
Saskia sa normálne čudovala, odkiaľ sa to všetko v tichom Remusovi berie. ,,Taký krik, kvôli jednému čarovaniu.´´ Prevrátila očami a kráčala preč.
,,Stoj!´´ Zakričal za ňou Rem až Black nadskočil.
Otočila sa naňho s otázkou v očiach. ,,Čo by si chcel bráško?´´ Nahodila priateľský tón.
,,Napríklad vedieť kto to je, prečo si ho napadla prečo ti hovoril zlato.´´ Odrecitoval zoznam svojich požiadaviek a spýtavo na ňu hľadel.
,,Zajtra.´´ Mávla nad tým rukou a konečne došla až k obrazu Tučnej panej. Povedala heslo, vypochodovala po schodoch do dievčenskej spálne a oblečená so sebou hodila na posteľ, kde do pár minút zaspala.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama