32. Kapitola

25. listopadu 2008 v 15:19 | Kalamity Jane |  Saskia Worsová
Som sa to rozhodla trochu oživiť. Pokúste sa ma za ten koniec neukameňovať ak sa dá. Dikk.

Je to na slučku!

Ďalších pár týždňov ubehlo ako voda. Vrátilo sa teplo a s ním aj teplé jarné lúče slnka. Razom všetko ožilo a okolie hradu bolo ešte krajšie. Tráva voňala, stromy šumeli a kvety kvitli. Bolo krásne prechádzať sa po vyšliapaných cestičkách v Zakázanom lese, počúvať spev vtákov alebo len ležať v tráve a pozorovať oblohu.
Dokonca aj neodbytné dažďové kvapky pôsobili upokojujúco. Saskia sa veľmi rada prechádzalo po vonku práve keď pršalo. Milovala pocit, keď sa jej po tvári kotúľali drobné slzičky neba a príjemne ju chladili na krku. To bolo to čaro, ktoré zanechávala jar - krásu života.
.....................................................................................................................................................
Mňa asi porazí. Najskôr Malfoy a teraz ešte aj on. Dnes je to fakt na slučku a bez žartov. Práve tieto tri vety blúdili Saskii v hlave. Akoby nestačilo, že sa ju Malfoy pokúsil napadnúť. Práve keď kráčala do spoločenskej miestnosti za zaslúženým oddychom, zjavil sa pred ňou niekto, koho by najradšej päťkrát rozpitvala a hodila do rieky.
,,Čo chceš?´´ Vyštekla naňho.
,,Milá ako vždy.´´ Povedal s veľkou dávkou irónie a neprestal sa na ňu usmievať. Saskiu ten úsmev desil, no sama nevedela prečo. ,,Myslím, že by sme sa mali porozprávať.´´
,,Ja si to nemyslím.´´ Pokrútila hlavou a snažila sa skryť strach, ktorý sa do nej vkrádal.
,,Ale to máš potom, zlatíčko moje jediné, smolu.´´ Jeho hlas bol odrazu chladný ako kamenné steny všade okolo nich.
Bez slova sa okolo neho pokúsila prejsť, no on ju zachytil a pevne zovrel okolo pásu. ,,Pusť ma!´´ Výhražne zavrčala, no on to odignoroval a ťahal ju niekam do neznáma.
Bola tma a tak nepostrehla, kam ju vlečie, no neprestala sa vzpierať a kopať okolo seba. ,,Nekop toľko. Aj tak ti to nepomôže.´´ Síce už jeho hlas nebol taký chladný, stále v ňom bolo čosi ako nedočkavosť a krutosť.
Ak sa Saskia dovtedy snažila upokojiť, teraz to už skutočne vzdala. Jej pátrajúce oči postrehli niečo ako obraz znázorňujúci krvavý západ slnka. Vedela kde boli. Piate poschodie. Je to na slučku! Na piatom sa nachádzal jeho kabinet. Po chrbte jej prešli zimomriavky a začala sa trhať ešte viac.
Odrazu zastal, položil ju na zem a zahľadel sa do jej očí. ,,Tak počúvaj! Ďalej sa tu hraj na hrdinku, kop, trhaj sa a udieraj si koľko chceš, no bude to pre teba tisíckrát horšie.´´ Znovu ju chytil a pokračoval v ceste. Prešiel cez kabinet a pokračoval až do jeho izby, kde ju surovo hodil na posteľ.
Otočil sa k oknu a Saskia využila jeho nepozornosti. Nevládala použiť svoju moc a prútik vytratila niekde po ceste. Siahla po nožíku, ktorý ležal na nočnom stolíku, no kým ho stihla čo len dvihnúť, zasiahla ju ukrutná bolesť. Zvíjala sa na posteli ako ranené zviera a jediné, čo ju od tej bolesti mohlo uchrániť, prišlo o pár minút. Pred očami sa jej zahmlilo a jej vedomie sa ponorilo do tmy. Nevnímala nič. Nijaký hlas, dotyk, či bolesť.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama