41. Kapitola

25. listopadu 2008 v 15:27 | Kalamity Jane |  Saskia Worsová

Vždy ho budem milovať


Saskia sa v novom byte celkom rýchlo udomácnila. Siriusove časté návštevy spôsobili, že nebola stále sama a dokonca aj jej pochmúrnu náladu vystriedal veselý smiech. Tí dvaja boli nerozluční kamaráti. Lily sa síce nevyrovnal, no v zlých časoch skutočne pomohol. Neustále bral Saskiu do kina na animované filmy, vodil ju po parkoch plných rozkvitnutých kvetov a pomáhal jej s prípravou na blížiace sa skúšky.
August sa blížil ku koncu a vonku sa ochladilo. Saskia už pomaly naberala na veľkosti a váhe, dokonca všetko nasvedčovalo tomu, že sa jej narodí dcérka. Nad menom sa ešte stále rozhodovala a všetci navôkol ju samozrejme presviedčali na nejaké iné, no príliš sa nimi nenechala ovplyvňovať. Jej rodičia chceli, aby sa volala Madison, Remus jej radil meno Melody, James bol presvedčený, že to bude chlapec a Sirius ju neustále strašil, že bude mať dvojčatá. Vymýšľal si stále novšie a domýšľavejšie teórie, čo spôsobilo, že ju skutočne vyľakal. Saskia si nevedela predstaviť, čo by robila sama s dvojičkami. Jediný, kto sa jej do hlavy nepokúšal vtĺcť žiadne bláznivé mená bola Lily. Pomohla jej preriediť dlhý zoznam a spoločne sa zhodli na troch menách: Angela, Tarja a Lucien.
.....................................................................................................................................................
Saskia stála pred zrkadlom a pozorovala svoj odraz. Mala na sebe svetlohnedé šaty nad kolená, z ktorých vyčnievalo jej brucho a okolo krku tmavohnedý šálik. Pery si pretrela ovocným balzamom a s taškou prehodenou cez plece sa vybrala zdolávať cestu na ministerstvo. Premiestňovanie bolo pre ňu rovnako ako hop - šup prášková sieť nepríjemné a tak sa musela popasovať s muklovskou dopravou. Nebolo to až také hrozné a o necelú hodinu už stála v átriu, kde prehodila pár slov s odchádzajúcim Remusom. Mal nočnú a bola na ňom vidieť únava, nehovoriac o tom, že sa blížil spln. Zaprial jej veľa šťastia a ukázal, kade má ísť.
Skúšky prebehli hladko. Síce mala menšie problémy s dejinami mágie, jej schopnosť čarovať a vedomosti nabraté na Durmstrangu i Rokforte vrátili jej hodnotenie do dobrej roviny. Odchádzala natešená a mala celú cestu domov na to, aby si premyslela plány do budúcnosti. Netušila však, čo ju doma čaká.
.....................................................................................................................................................
Ako náhle potočila kľúčom a stlačila kľučku, nastal okolo nej zmätok. Vrhol sa na ňu húf ľudí a navzájom sa prekrikovali.
,,Gratulujem!´´ Zvýskla jej Lily do ucha a pevne ju objala. Saskia si to ani poriadne neuvedomila a už sa presúvala z objatia do objatia. Jej zvyčajne prázdny byt bol plný....rodina...kamaráti...a nemohol chýbať ani Lajlo. Veselo štekal a mával chvostíkom.
Len čo sa jej podarilo spamätať s prvotného šoku, rozhliadla sa naokolo. Na stenách viseli farebné plagáty s blahoprianím, balóny a po miestnosti lietali začarované kvety, z ktorých sa sypal trblietavý prášok.
,,Ďakujem. Je to nádherné.´´ Hovorila ohromená Sask.
Oslava sa skončila až neskoro večer. Všetci odišli a Sirius ostal zo Saskiou sám. ,,Koho to bol nápad?´´ Spýtala sa keď umývala riad, zatiaľ, čo ho Sirio utieral.
Zatváril sa ako neviniatko. ,,Ja s tým nemám nič. Skutočne.´´ Zdvihol na obranu ruky a oči mu veselo iskrili.
,,Ach tak.´´ Usmiala sa čiernovláska a pomaly sa k nemu približovala s panvicou v ruke. Sirius bojazlivo ustupoval dozadu. ,,Takže...Ty si to nezorganizoval?´´
,,Ja? Kdeže. To všetko oni.´´ Vycúval z kuchyne a ocitol sa v obývačke.
Saskia sa s panvicou neustále približovala. ,,A stavím sa, že ani kľúče nemali od teba.´´ Sirius mal už dlhšie kľúče od Saskiinho bytu a Saskia zase od jeho.
Tichošlap to s obranou nakoniec vzdal a naďalej cúval až kým nenarazil na gauč a nezvalil sa naňho. V poslednej chvíli sa pokúšal chytiť všetkého, čo mal po ruke a tak na ňom skončila aj smejúca sa Saskia.
,,Si v poriadku?´´ Spýtal sa starostlivo.
,,Jasné, že som.´´ Povedala a ľahla si trochu pohodlnejšie. Bol to skutočne zaujímavý pohľad. Ležali vedľa seba, pričom ju Sirius jednou rukou objímal okolo ramien a druhou sa pohrával s jej vlasmi.
Nastalo ticho, ktoré nikto z nich dlho neprerušil. Nakoniec sa toho však ujala Saskia. ,,Sirius?´´
,,Hm?´´ Uprel na ňu svoj zamyslený pohľad.
,,Prečo si stále so mnou?´´ Spýtala sa pričom pozorovala smietku prachu na stole.
,,Ako to myslíš?´´ Nechápavo pokrútil hlavou.
,,No....zmenil si sa. Stále sa ma pokúšaš zabaviť, nechodíš po večeroch do barov a dokonca už ani nebalíš žiadne baby.´´ Teraz mu už pozerala do očí.
,,Vážne je až také nepochopiteľné, že ma nezaujímajú?´´
Saskia okamžite prikývla. ,,Prepáč....viem, že to nie je moja vec, ale aj tak....nestalo sa ti nič? Žiaden úraz? Žiadna choroba?´´ Chcela sa ubezpečiť.
Siriusovi sa zablyslo v očiach. ,,Iba ak sa do choroby ráta aj zamilovanosť.´´
,,Tak to teda nie!´´ Zvýskla Saskia. ,,Slávny Sirius Black sa zamiloval! Tomu neverím!´´ Drgla ho do rebier až sa zamrvil.
,,Ale mala by si.´´ Tváril sa na oko urazene.
,,No dobre....ale aspoň mi povedz aká je....a ako vyzerá.´´ Chrlila zvedavo.
,,Je veľmi milá, obetavá, talentovaná a nadmieru inteligentná.´´ Vypočítaval na prstoch. ,,A tiež nebezpečná.´´ Dodal so širokým úsmevom.
,,Tak prečo s ňou nikdy nie si?´´ Pre zmenu sa zatvári nechápavo ona.
,,Ale som.´´ Namietol.
,,Ako to? Nepamätám sa, že by som ťa s niekým videla.´´ Privrela oči a sústredene pátrala v pamäti. ,,Ako vyzerá?´´ Spýtala sa po chvíli.
Bolo na ňom vidieť, že váha, no nakoniec sa len s miernym začervenaním pustil do rozprávania. Nezabudol však tvrdohlavo hľadieť iným smerom ako bola Saskia. ,,Asi ako anjel. Má krásnu tvár a ešte krajší úsmev. Lesklé čierne vlasy jej siahajú po chrbát a oči....sú ako dva zafíry.´´
Čím ďalej ho Saskia počúvala, tým menší bol jej úsmev, až sa úplne stratil. V hlave jej vírili myšlienky a ona ich nemohla urovnať. Nešlo to. Jeho slová ju ubíjali. Odvrátila od neho zrak práve vtedy keď na ňu pozrel. ,,Sirius....´´ Nevedela ako pokračovať, no slová z nej vychádzali samé od seba. Nehovoril jej rozum, ale srdce. ,,Mám ťa rada. Skutočne ťa ľúbim, no....vždy budem milovať Ryana.´´ Konečne sa mu pozrela do očí. Videla v nich smútok a sklamanie. ,,Nedokážem naňho zabudnúť. Nechcem.´´ Zašepkala a do očí sa jej tisli slzy.
Čakala, že sa nahnevá a odíde....že s ňou neprehovorí ani slovo....no mýlila sa. Pevne ju objal a šepkal do ucha upokojujúce slová. Bola mu za to nesmierne vďačná. Potrebovala ho.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama