7. Kapitola I/II

25. listopadu 2008 v 11:13 | Kalamity Jane |  Saskia Worsová
No, jo a je tu pokračko. Chcela som napísať kratšie, ale dako mi to nevyšlo. No to je jedno, lebo to aj tak musí byť rozdelené (nechceli mi to zverejniť, vraj je to príliš dlhé). :o)

7. Kapitola - Oou, vlkolak!

Saskia tam stála ako obarená, no nakoniec sa cez to nejak preniesla a chystala sa pokračovať v ceste do izby, keď na ňu ešte James zakričal. ,,V pondelok je o štvrtej tréning, tak sa nezabudni.´´ Prikývla a vyšla hore.
Zvalila sa na posteľ. To nie je možné. Ešte aj toto. Pod ťarchou všetkých myšlienok zaspala. Spala veľmi tvrdo, takže ju nezobudili ani radostné kriky z vonku, kde si žiaci užívali celkom teplé počasie.
O siedmej večer ju Lily budila. ,,Saskia, je večera, ideš?´´
,,Nie som hladná.´´ Povedala ešte v polospánku a spala ďalej.
Zobudila sa až o desiatej. Chvíľu na to do izby prišla Lily. ,,Tak už si hore.´´ Povedala a uškrnula sa pri pohľade na Saskiu. Mala strapaté vlasy, líca jemnej rúžovej farby a zaostalý pohľad.
,,Ako vidíš hej.´´ Odpovedala jej Sask a začala sa tváriť inteligentnejšie. Prešla k zrkadlu a zhrozila sa pri pohľade na svoj odraz. Za pomoci čarov sa jej podarilo upraviť vlasy a až potom si všimla pohľad svojej kamarátky. ,,Stalo sa niečo?´´
,,No, Ryan mi to povedal. Povedal aj to, že úplne chápe, že si naňho naštvaná...´´ Hovorila Lily rýchlo. No Sask ju zahriakla.
,,Vieš, Lil. Naňho sa dlho hnevať nedá a ja ho úplne začínam chápať.´´ Povedala s úsmevom.
,,Takže, už sa s ním budeš rozprávať?´´ Spýtala sa Lily s nádejou v hlase.
,,Síce som ešte trochu naštvaná, ale hej. Už sa s ním budem baviť.´´ Povedala vážne.
,,Tak to by si bola naozaj zaujímavý exemplár, keby si sa ani trochu nehnevala. Hlavné je, že teraz by ti nemuselo robiť problém pridať sa k nám. Bude to zábava.´´
,,Rada by som, ale musím si ešte niečo urovnať v hlave. Snáď mi to nočná prechádzka umožní.´´ Pozrela sa ešte raz do zrkadla a na tričko si prehodila tenkú bielu bundu. Z izby vyšli spolu a Saskiin pohľad padol na smutného Ryana.
,,Ale toto musím vybaviť teraz.´´ Povedala a Lily prikývla. Sask zišla k Ryanovi. Ten na ňu pozrel.
,,Saskia, prosím vypočuj ma. Ja som...´´
,,Ryan je to v pohode. Neospravedlňuj sa a hlavne sa netráp.´´ Usmiala sa naňho a zamierila k portrétu. Ryan tam prekvapene sedel a hľadel za ňou.
..........
Saskia sa prechádzala po okraji Zakázaného lesa. Nevedela koľko minúť, či dokonca hodín ubehlo odkedy odišla z chrabromilskej veže. Na tmavom nebi svietilo iba pár hviezd a mesiac. Bol spln. Čiernovlasá dievčina vošla do lesa. Ani nevedela prečo, ale niečo ju tam lákalo. Hnalo ju to ísť stále ďalej a ďalej. Jediným zvukom bolo praskanie vetvičiek pod jej nohami.
Lesom sa odrazu ozvalo ohlušujúce vytie. Saskia sa obzrela odkiaľ zvuk prichádza. Rozhodla sa ísť za ním a tak zišla z chodníka a pokračovala až kým sa neocitla na kraji neveľkej čistinky. Stŕpla hrôzou. Uprostred čistinky stál vlkolak. Okolo neho krúžil čierny pes a jeleň.
Ten netvor sa zahnal a jeleň odletel do vysokého kríku na pravej strane. V tom okamihu pes zavrčal a hneď na to letel naľavo. Narazil do stromu, no už nie ako pes ale ako človek. Muž, dokonca neplnoletý chalan. Na jeho tvár zasvietil mesiac a Saskia v ňom spoznala Siriusa Blacka. Chcela vykríknuť, no v hrdle mala obrovskú hrču. Veľký, nebezpečný tvor sa približoval a Sirius zbledol od hrôzy. Pokúsil sa vstať, no opäť iba padol na tvrdú zem.
Saskia to zhrozene sledovala a mozog jej pracoval na plné obrátky. Hlboká noc a zúfalstvo sa preukázalo na jej činoch. V podobe levice sa vrhla na vlkolaka, ktorý sa chystal rozpoliť Blacka na dve časti. Pazúrmi sa mu zadrapla do chrbta. Jemu sa to zrejme nepáčilo, lebo sa začal oháňať v snahe dosiahnuť na ňu. Už sa mu to skoro podarilo a tak z neho radšej skočila a pristála na všetkých štyroch. Cerili na seba zuby (až na to, že Saskiine boli biele ako perličky a tie jeho ako hviezdičky - žlté a ďaleko od seba) a krúžili v pravidelných kruhoch.
Každú chvíľu niektorí z nich rafol po tom druhom. Saskii sa ho podarilo poškriabať na vlkolačej tvári. O pár minút sa z vysokého húštia vyvalil zoslabnutý James. Saskia naňho otočila hlavu a vlkolak využil jej chvíľku nepozornosti. Pazúrmi ju zdrapil za pravý bok a odhodil preč.
Levica skučala a zvíjala sa. Z boku jej tiekla krv a tá beštia sa opäť približovala. James sa rýchlo premenil, strčil doňho parohami a utiekol. Vlkolak sa pustil za ním a nechal tam ostatných dvoch ležať. Prvá sa spamätala levica, opatrne sa postavila na nohy, trochu sa zakolísala, ale hrdinsky vykročila z čistinky do hustého lesa. Spravila dva kroky a zvalila sa na brucho. Vzdala pokusy o chôdzu a začala sa plaziť preč z čistiny.
,,Počkaj!´´ Zakričal za ňou Black, postavil sa na nohy a bežal k húštine, v ktorej sa stratila. Zahľadel sa na zem. Boli tam šúchance od jej plazenia, ktoré sa po pár metroch premenili na stopy po tackavej chôdzi človeka. Chcel ich sledovať, no strach o priateľov mu to nedovoľoval. Otočil sa a behom nasledoval jeleňa s vlkolakom.
Saskia si vydýchla. Opierala sa o strom iba pár metrov od Blacka. Keď si bola istá, že je dostatočne ďaleko, zamierila k hradu. Bola to dosť dlhá a namáhavá cesta. Keď sa jej konečne podarilo dostať do hradu, oprela sa o stenu a naberala energiu. Odrazu sa na mieste, na ktorom sa opierala objavili dvere. Až teraz si uvedomila, že je na siedmom poschodí. Vošla dnu, kde uvidela mäkkú posteľ a na stolíku pri nej vodu, obväzy a fľaštičky s elixírmi.
Doslova sa dotackala k posteli a padla na ňu. Jedným trhnutím sa zbavila bundy, teraz už červenej od krvi. Dala si dole aj tričko a pozrela na ranu. Zhrozene pozorovala tri vedľa seba idúce škrabance, dlhé dvadsať a hlboké jeden centimeter. Našťastie to už tak veľmi nekrvácalo, no nevyzeralo to dobre.
Saskia sa načiahla za obväzom. Namočila ho do vody a poutieral si okolie rany. Pozrela sa smerom k elixírom. Boli tam tri fľašky. Rýchlo prebehla opis prvej, podľa ktorého sa mal kvapnúť na otvorenú ranu. Saskia ho odštupľovala a pár kvapiek žltkastého séra kvapla na zranenie. Saskia zavrela oči, lebo to príšerne štípalo. Z rany sa zadymilo a keď na ňu opäť pozrela, bola zacelená tenkou chrastou. Očami prešla po ďalších dvoch fľaštičkách. Jednu poznala. Elixír v nej mal protizápalové účinky a tak si na ranu kvapla aj ten. Ten posledný mal tyrkysovú farb, no Sask ho nepoznala. Prečítala si podrobnosti. Bol na utíšenie bolesti. Bez rozmýšľania si ho celý naliala do hrdla. V momente zaspala.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama