SBPZ - 10. Kapitola

26. listopadu 2008 v 14:41 | Kalamity Jane |  S bolesťou prichádza zmena
A ešte jedna....

Žeby bola všade len ľútosť?

Zvyšok dňa som prespala. Keď som sa večer zobudila, oči ma štípali a ruka stále bolela. Nestihla som sa ani poriadne prebrať a do izby vošla Lily. ,,Tak tu si,´´ povedala a usmiala sa. ,,Čo od teba Dumbledore chcel?´´ Ticho. ,,Myška. Hovorím s tebou.´´ Pozrela som na ňu, no stále som neprehovorila. ,,Si v poriadku? Čo sa stalo?´´ Iba som pokrútila hlavou. Slová zo mňa nie a nie vyliezť. Lily so mnou prudko zatriasla. ,,Myška, desíš ma. Stalo sa niečo u vás doma?´´ Iba som prikývla. ,,Niečo s mamou?´´ Opäť som prikývla. ,,Je to vážne?´´
,,....je mŕtva.´´ Pošepkala som skoro nepočuteľne. Moje slová nasledoval hlasný vzlyk a ja som sa topila v slzách.
,,Och, nie.... To....vážne mi je to ľúto.´´ Lilin hlas sa triasol. Pevne ma objala a upokojujúco hladkala po pleci. Šepkala slová útechy a ako veľmi ju to mrzí. ,,Ja...nebudem ti hovoriť, že to bude v poriadku...viem, že nebude...no chcem aby si vedela, že tu budem pre teba a Kirsten tiež.´´
,,Ďakujem.´´ Môj hlas mi znel cudzo. Len ťažko sa dali rozoznať hlásky.
Sedeli sme tam dlho. Lily sa so mnou v náručí pohupovala zo strany na stranu. Cítila som sa ako malé dieťa, ktoré sa chce schovať pred svetom. Potrebovala som to. Potrebovala som vedieť, že tu nie som sama. Že ma ešte niekto má rád.
Lil ma presvedčila, aby som s ňou šla na večeru. Nechcela som jesť, no mala pravdu, keď vravela, že sa do seba nemôžem uzavrieť a ignorovať svet okolo. Sadli sme si čo najďalej od ostatných. Lily mi sľúbila, že to nikomu okrem Kirsten nepovie a tak si ani nikoho iného nevšímala. Jedla pomaly a neprestajne ku mne blúdila pohľadom. ,,Určite si nič nedáš?´´ Pokrútila som hlavou. Na chvíľu som vzhliadla od dreveného stola predo mnou a pozrela k učiteľskému stolu. Dumbledore na mňa ľútostivo hľadel a nebol sám. Viacerí učitelia si ma zúfalo premeriavali. Ľutovali ma. Nahnalo mi to slzy do očí. V sekunde ma Lily objímala okolo ramien a ťahala z Veľkej siene. Uložila ma do postele a sedela pri nej kým som nezaspala.
.....................................................................................................................................................
Ráno som roztvorila oči a hneď ich aj musela zavrieť. Cez okno prúdili do izby ostré slnečné lúče. Pomaly som dvihla viečka. Po chvíli som sa prispôsobila svetlu a rozhliadla sa po izbe. Lily stále spala. Ďalej som sliedila po okolí v nádeji, že sa mi to celé snívalo. Na zemi sa povaľovalo moje zakrvavené tričko - dôkaz, že to nebol sen.
Otvorili sa dvere do kúpeľne a v nich sa zjavila Kirsten. Keď ma zazrela, hneď sa mi vrhla okolo krku a chlácholivo ma objala. ,,Zlatíčko, je mi to ľúto.´´ Zašepkala do mojich strapatých vlasov. Prikývla som. Nedokázala som hovoriť a ani ju pustiť.
Počkali sme, kým sa zobudí aj Lily a zamierili rovno na raňajky. Nenamáhala som sa upraviť ani o trochu viac ako zvyčajne. Vlastne som sa neupravila skoro vôbec. Umyla som si zuby a obliekla prvé, čo mi prišlo pod ruku - čierne nohavice a tričko. Fakt, že je sobota som si uvedomila až keď som zazrela prázdnu Veľkú sieň. Každý ešte spal. Samozrejme, každý až na nás tri a akéhosi bifľomorčana. Sadli sme si do stredu stolu a ja som si pritiahla misku s pšeničnými lupienkami. Chcela som sa do nich pustiť, no v momente ma prešla chuť a tak som ich len odsunula.
,,Musíš niečo jesť.´´ Namietla Lily a opäť ich ku mne prisunula.
,,Nie. Nemusím.´´ Miska putovala do stredu stolu.
,,Ale hej. Musíš.´´ Tento krát sa do toho vložila aj Kisten.
,,Nie som hladná.´´ Odsekla som a misku odčarovala na opačný koniec stola.
,,Ako si to spravila? Nemáš pri sebe prútik!´´ Obvinila ma Kirst.
,,Och Bože!´´ Zakliala som a zúfalo na ňu pozrela. ,,Nedávala si pozor na čarovaní? Učili sme sa predsa, že veľký nával citov spôsobuje čary, aké sa prejavujú v piatom roku u budúcich čarodejníkov.´´
,,Ehm....matne si spomínam.´´ Priznala.
,,Skutočne?´´ Pochybovačne som nadvihla obočie.
,,Nie.´´ Odvetila s povzdychom, lebo som ju prekukla. Lily sa potichu zasmiala a ja som po nej šľahla naštvaným pohľadom.
,,Čo je? Neublížilo by ti keby si sa usmiala....a najedla.´´ Obraňovala sa.
,,Možno by som sa aj zasmiala, keby mi včera nejaký hajzel nezabil mamu!´´ Vykríkla som rozzúrene.
,,Prepáč. Ja som skutočne nechcela.´´ Začala sa ospravedlňovať, pričom sa obzerala, či ma niekto nepočul. Počet prítomných v sieni sa síce zväčšil, no všetci boli v bezpečnej vzdialenosti od nás.
,,To nič....nemala som vyletieť.´´
,,Ale nie...nejako to zo seba musíš dostať von....´´ Nestihla to dopovedať, lebo priletela pošta.
Lil zaplatila sove a začítala sa do novín. Len som tam tak sedela a pozorovala prichádzajúcich študentov. Všetkých zaujali noviny a ja som akosi nepochopila ich zhrozené pohľady. ,,Je tam niečo zaujímavé?´´ spýtala som sa kamarátok. Kirsten čítala článok cez Liline plece, takže teraz boli za kusom papieru schované obe. Neodpovedali. Zaťukala som na noviny, no ony stále nereagovali. Surovo som strhla noviny. Ich pohľad ma zarazil. Bol akýsi prázdny a vystrašený. ,,Čo tam je?´´ Pritiahla som si noviny k sebe.
,,Nepoteší ťa to.´´ Zamumlala Lil.
Prevrátila som očami a pozrela dolu. ,,Horšie ako teraz to už nebu....´´ Nemohla som to dopovedať. Civela som na oznámenie o smrti ďalšieho mukla. Tridsaťpäť ročnej Lucy Foxterovej. Nemo som hľadela na ten článok. Tvár som si schovala do dlaní. Bol to omyl. Mohlo to byť horšie. Je to horšie! Dúfala som, že to dokážem ututlať aspoň do začiatku prázdnin, aby som mohla prestúpiť na inú školu a nemusela pozorovať tie ľútostivé pohľady na každom kroku.
,,Čo je nové?´´ Spýtal sa veselý chlapčenský hlas za mojím chrbtom. James Potter si sadol hneď vedľa Lily a nazrel do novín. Keď opäť prehovoril, hlas mal podivne tichý a šokovaný. Pozeral na mňa s otvorenými ústami. ,,To bola tvoja....?´´ Nedokončil to, lebo mu Lily strelila facku. Začali ma štípať oči a tak som radšej vstala a zamierila k východu. Bohužiaľ sa to nezaobišlo bez nárazu s Blackom. Už otváral ústa, aby na mňa nakričal, no pohľadom sa zastavil niekde za mnou. Prudko som sa otočila a uvidela Pottera ako mu rukami naznačoval nech mlčí.
Bez slova som sa vytratila. Chcela som byť sama. Chcela som plakať, kričať, udierať. Čokoľvek, čo by ma zbavilo tej bolesti. Bolesti, ktorá ma spaľovala ako nehynúci oheň. Zastavila som sa na kraji lesa. Nechcela som ísť dnu, lebo som sa bála, že sa v tomto stave nebudem vedieť vrátiť. Sadla som si za vysokú húštinu, ktorá ma skrývala pred zvedavými očami spolužiakov. Slnko hrialo moju slzami zmáčanú tvár a jemný vetrík odvial moje myšlienky k nebi. Mala som dokonale prázdnu hlavu. Bolo to presne to, čo som potrebovala.
Z toho bezstarostného prázdna ma vytiahol akýsi vzdialený šum. Pomedzi stromy sa predieralo čosi veľké. Ostražito som pozorovala okolie, až kým sa predo mnou nevynoril čierny chlpatý pes. Vyzeral pokojne a približoval sa malými krokmi. Natiahla som za ním dlaň a on ju oblizol drsným jazykom. Usmiala som sa a zviera sa posadilo vedľa mňa. Pozorovalo ma obrovskými súcitnými očami. Zdalo sa mi, akoby ma ten pes chápal. Akoby poznal moju úzkosť a žiaľ. Hlavu si položil na moje skrčené kolená a potichu vrčal. Ten zvuk bol ako utešujúce slová človeka. Asi mi začína hrabať, ale to neriešim. Ak by som sa už mala scvoknúť, určite by to malo byť v prítomnosti tohto zvieraťa.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 MilushQa MilushQa | E-mail | 26. listopadu 2008 v 15:08 | Reagovat

prosím, pokračko...

2 Lostt Lostt | Web | 26. listopadu 2008 v 17:20 | Reagovat

Noo, poviedku som precitala teraz na jeden sup, ved zatial ani neni dlha (dufam, ze to coskoro zmenis), no som dost navnadena na dalsie pokracovanie.

Inak, na moj blog si pisala o spriatelenie- suhlasim, hned si ta dam do spriatelenych;)

3 hwesa hwesa | 26. listopadu 2008 v 21:52 | Reagovat

úžasná poviedka, myslím, že by si potešila viacerých keby tu bolo čo najskôr pokračovanie... naozaj pekné

4 Andy Andy | Web | 27. listopadu 2008 v 15:51 | Reagovat

moc pjekné :) smutné :( ale super :)

5 Lia Lia | 28. listopadu 2008 v 15:21 | Reagovat

no tedda..velmi zaujimave.a pekne..teda..chuda..dievca.ale ja cakam..natu.zmenu:D: a ze DO ROKA A DO DNA:D

6 passia passia | E-mail | Web | 29. listopadu 2008 v 18:44 | Reagovat

uf uz som sa zlakla, ze sa chcela zabit paneboze toto mi nerob omg

7 Arya ♥ sbeeenko..tvoj vrauzdiaci anjel :D Arya ♥ sbeeenko..tvoj vrauzdiaci anjel :D | Web | 2. prosince 2008 v 17:10 | Reagovat

cierny pes???? siriuskoooo! :D super kapitolka :D mooooc podarena :D (dalsie asi az na buduce..musim ist :()

8 Lizz Lizz | Web | 15. dubna 2009 v 11:07 | Reagovat

černej pes?..xD moment..xDsirius!!...xD jé supr..xD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama