SBPZ - 11. Kapitola

28. listopadu 2008 v 17:02 | Kalamity Jane |  S bolesťou prichádza zmena
Novú kapitolu som sa snažila napísať, čo najskôr a keďže som pri tom sedela najmenej dve hodiny (aj keď to tak asi nevyzerá), potešili by aspoň nejaké komentáre.
Jo a ešte P.S.: Celkom sa ponáhľam takže sa mi to nechce prekontrolovávať. Spravím nabudúce a sľubujem, že prípadné chyby opravím.
P.S.S.: Prajem pekný zvyšok dňa, resp. večera.

Odchádzam


Keď som sa neskôr vracala do hradu, začalo sa stmievať a ja som zamierila do Veľkej siene na ´večeru´. Jedlo v mojom podaní sa samozrejme skladalo z jedného malého jablka, takže som sa tam ani dlho nezdržiavala. Pomaly som vyšliapavala schody do klubovne, obracajúc jablko v rukách. Pravdu povediac, vôbec som nebola hladná.
Bola som príliš zabraná myšlienkami na toho neznámeho psa, takže som si ani nevšimla osobu, ktorá mi zastúpila cestu. Tesne pred nárazom ma chytili veľké svalnaté ruky a zadržali. Zdvihla som k nemu oči a stretla sa s orieškovohnedými. ,,Prepáč.´´ Zamrmlal ešte skôr ako som zo seba niečo dostala ja. Teda...ak by som zo seba aj niečo dostala. Iba som kývla, obišla ho a pokračovala vo svojej ceste. ,,Myška, počkaj!´´ zavolal za mnou a dobehol ma. ,,Môžem sa pridať?´´ Spýtal sa opatrne. Iba som prikývla a tak sme pokračovali spolu. Vládlo ticho, až kým ho Potter neprerušil. ,,Ja...chcel som sa ti ospravedlniť...a tiež som ti chcel povedať, že mi je ľúto čo sa stalo tvojej mame.´´ Neveriacky som naňho pozrela, no jeho oči boli smutné a úprimné. Nebolo v nich to, čo som tam vídala predtým. Šokovane som prikývla. Opäť sme kráčali mlčky, kým sa neozval znova. ,,Chýba ti , však?´´ Prikývla som, neschopná zadržať slzy. Natiahla som rukáv košele, aby som si ich utrela. ,,Bude to dobré,´´ vravel upokojujúcim hlasom. Chcela som súhlasiť no nemohla som a vtedy spravil vec, ktorá bola pre mňa nadmieru nepochopiteľná. Súrodenecky ma objal.
Ja som sa musela zblázniť. Najskôr ten pes a teraz toto. Potter sa mi ospravedlnil, vyjadril ľútosť nad smrťou mojej matky a objal ma?! Mala by som navštíviť cvokhouse. Myslíte, že by ma tam prijali? Ja myslím, že hej. No...možno by mohli mať problém s nedostatkom samovražedných pokusov, ale to ešte môžem vylepšiť. Koniec koncov, som vlastne na ulici. Matkin dom a jej majetok dostanem až keď dovŕšim osemnásť a oco má novú rodinu. Čo ma na tomto svete vlastne drží? Nič. Ááá...nie! Vlastne je tu ešte stále Lily s Kirsten. Žiadna samovražda nebude! Žiadna. Jo! Dohodnuté. No...ehm...asi by sme sa mali vrátiť k súčasnosti. Vlastne sme stále v súčasnosti. Bože! Kecám. Furt kecám. Neprestanem kecať. A navyše kecám sama so sebou. Takže do toho cvokhousu predsa len pôjdem. Hneď zajtra. Možno ma Dumbledore uvoľní. On chcel vlastne pre študentov vždy len to najlepšie, takže m i nebude brániť.
,,Petronella?´´ Trhla som sebou pri zaznení môjho pravého mena. Boli sme len pár metrov od obrazu Tučnej panej a za nami sa hnal vysoký, hnedovlasý chlapík. Keď nás dobehol, pozorne som sa naňho zadívala a od prekvapenia otvorila ústa.
,,Oci?´´ Hlas sa mi triasol a bol slabý z toho, ako som celý deň neprehovoril. ,,Čo tu robíš?´´
,,Beriem ťa domov.´´ Prostá odpoveď na prostú otázku.
Do pekla. Domov? Akože k nemu a Jane? Teraz? Neskončila škola!
.....................................................................................................................................................
,,Odchádzam.´´ Boli to moje posledné slová vyslovené v Rokforte a v celom tomto štáte vôbec. Pamätám si na to doteraz. Slzy v Lilinej tvári, Blackov prekvapený výraz, Kirstinin hysterický výkrik a môj nezastaviteľný plač. Školu som vymenila za luxusný dom uprostred Londýna. Niežeby nebol pekný - musím uznať, že Jane ho navrhla krásne -, no chýbajú mi moji priatelia. Chýba mi môj život. Som tu sotva týždeň a stále si neviem zvyknúť. Neviem sa opäť usmievať a ani len prehovoriť jediné slovo. Môj život sa už nevráti. Tak ako vlak, ktorý Vám ušiel. Je preč. Navždy.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 hwesa hwesa | Web | 28. listopadu 2008 v 19:11 | Reagovat

páni to bolo smutné... chúďa... inak naozaj podarená kapitolka

2 Andy Andy | Web | 28. listopadu 2008 v 19:54 | Reagovat

neee:(:(:(:( nemôže to skončiť smutnéé :(:(:( Omg, že sa to nejak vyrieši? :(:(:(

inaq moc pekné :)

3 Arya ♥ Arya ♥ | Web | 28. listopadu 2008 v 21:46 | Reagovat

jooj tolko novych kapitol a ja nemam moc casu :( no tak inokedy...ale ja to dobehnem! :D

4 Lia Lia | 29. listopadu 2008 v 1:46 | Reagovat

nieeeeee..to tak nemoze..byt.nech sa vrati!!:D

5 passia passia | E-mail | Web | 29. listopadu 2008 v 18:55 | Reagovat

zaprve omg nezacinaj stymi samovrazdami! zadruhe podla mna sa este so vsetkymi stretne teda dufam, lebo sak sa zaprisahala ze do roka a do dna to nevravela len tak asi

6 Arya ♥ sbeeenko..tvoj vrauzdiaci anjel :D Arya ♥ sbeeenko..tvoj vrauzdiaci anjel :D | Web | 2. prosince 2008 v 19:31 | Reagovat

och...uzasne :) harry bol super :)

7 benkas benkas | 12. dubna 2009 v 14:07 | Reagovat

ja nemam slov...este len som to zacala citat..od zaciatku lebo som este len nedavno objavila tvoj blog...a je to super nemozem sa od toho odtrhnut idem ciat dalej...je to vazne super

8 Lizz Lizz | Web | 15. dubna 2009 v 11:09 | Reagovat

ne.. co to ?, ne...xD prostě odmítám. jdu na další..xD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama