SBPZ - 5. Kapitola

26. listopadu 2008 v 14:28 | Kalamity Jane |  S bolesťou prichádza zmena
Ospravedlňujem sa, že je táto kapitola taká krátka a trochu nudná, no ja som skutočne nevedela, čo tam mám napísať.

Vianoce a návrat do školy

Zobudila ma vôňa mojej obľúbenej horúcej čokolády. Pretrela som si oči a posadila sa. Na nočnom stolíku vedľa mojej postele stál veľký hrnček čokolády, po ktorom som sa hneď vrhla. Veselo som si popíjala nápoj a popri tom uvažovala, čo sa asi nachádza v tých pekných baliacich papieroch predo mnou. Odložila som prázdny hrnček a pustila sa do rozbaľovania. Hneď prvý darček bol od Lily a Kirsten. Spoločne mi kúpili pár - pre mňa nepotrebných - šminiek, plyšového psa a knihu o čarovných tvoroch. Otec mi poslal peniaze....ako každý rok. A mama? Nádhernú striebornú retiazku s príveskom v tvare ruže a rovnaký náramok.
Musím uznať, že mi niečo chýbalo. Vlastne mi chýbal niekto - Lily. No aj tak to boli nádherné Vianoce. Ešte v ten deň sme sa boli s mamkou korčuľovať na rybníku. Ona sa ku mne vždy správala ako dobrá kamarátka a neprestajne ma podporovala. Presvedčila ma, že nezáleží na tom, čo si o tebe ľudia pomyslia, ale na tom, čo si o sebe myslíš ty. Vďačila som jej za všetko.
.....................................................................................................................................................
Nadišiel čas, aby som sa vrátila do školy a vtedy som bola veľmi smutná. Po ceste na stanicu som skoro vôbec neprehovorila. Nakoniec sme sa rozlúčili a ja som nasadla na Rokfortský expres. O pár minút sme vyrazili a ja som si sadla do opusteného kupé uprostred vlaku. Okolo chodilo mnoho natešených detí prajúcich si šťastný nový rok a opäť som sa cítila opustená. Nikto sa nepristavil a tak som sa celú cestu venovala len mojej knihe.
Stanica v Rokville bola nádherne zasnežená a ja som sa s radostným krikom rozbehla naproti mojím kamarátkam. Tuho sme sa objali a čo najrýchlejšie odšuchtali do hradu. Vonku bola skutočne zima a to nehovorím o tom, že som sa ešte stále poriadne nevyliečila z tej chrípky.
,,Tak ako bolo?´´ Pýtala sa ihneď Kirsten a Lily zvedavo počúvala. ,,Dúfam, že si si tie Vianoce poriadne užila.´´
,,No jasné. Bolo fakt super. Ale ako ste sa tu mali Vy?´´ Opýtala som sa a na tvárach sa im uvelebil škodoradostný úsmev.
,,Záškodníci robili večierok a aj keď sme zo začiatku ísť nechceli...´´ Začala Kirst a prísne pozrela na Lily.
,,...Nakoniec sme šli.´´ Dokončila za ňu Lil a neustále sa usmievala.
,,A spravili sme dobre. Keby si vedela akého krásavca som tam stretla. Volá sa Marcus...´´ Kirsten sa až rozplývala a vtedy som sa otočila na Lily.
,,Chodia spolu.´´ Naznačila mi a ja som sa usmiala tiež. Nakoniec som Kirstenine rozprávanie počúvala do konca dňa. Veď nech sa raduje, keď má prečo.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Lizz Lizz | Web | 15. dubna 2009 v 10:52 | Reagovat

zajímavý..x.,xD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama