SBPZ - 7. Kapitola

26. listopadu 2008 v 14:32 | Kalamity Jane |  S bolesťou prichádza zmena
Hm....

Prísaha

,,Myška. Vstávaj. Už teraz meškáš na raňajky.´´ Lily so mnou triasla.
,,Jasné.´´ Odvetila som neprítomne a prevalila sa na druhý bok. ,,Hneď som dole.´´
,,Fajn. Chcem ešte skočiť do knižnice, tak sa stretneme v učebni.´´ Zavolala a ja som počula už len hlasné prásk. Opäť som sa prevalila. V hlave mi búšil asi milimetrový trpaslík s dvojtonovým kladivom. Pokúsila som sa rozlepiť oči, no márne. Vzdala som to a skrútená od bolesti som sa ponorila do hlbokého spánku.

.....................................................................................................................................................

Lily sa cez celú dvojhodinovku elixírov nevedela sústrediť a každú chvíľu sa obzerala k dverám. Myška vôbec neprišla a to sa jej nezdalo. Jej kamarátka nikdy nevynechala hodinu, dokonca ani vtedy keď mala vysoké teploty, či horúčku. Nervózne pozerala na hodinky a úpenlivo čakala, kým zazvoní na prestávku. Keď sa tak stalo, vybehla z triedy no nebola jediná.
,,Slečna Evansová.´´ Zakričal za ňou profesor Slughorn.
Sama pre seba zavrčala a s nedočkavosťou v očiach sa otočila. ,,Potrebujete niečo?´´
,,Budúci víkend plánujem jeden z mojich večierkov. Bol by som veľmi rád, keby ste prišli.´´ Oslnivo sa usmial.
Červenovláska nervózne prešlapovala. ,,Jasné. Prídem.´´ Zamrmlala a rozbehla sa smerom ku klubovni. V spoločenskej prebehla okolo smejúcich sa záškodníkov a už si razila cestu do izby. Vtrhla dnu a rozhliadla sa. Myška ležala v posteli. Podišla k nej a chcela s ňou zatriasť, no všimla si nepeknú ranu na jej čele. Rana mala fialový nádych a bola napuchnutá. ,,Myška.´´ Preglgla a hlave sa jej vynorili jediní možní vinníci. ,,Potter a Black.´´ Precedila pomedzi zuby a nevšímajúc si preberajúcu sa Myšku vyletela z izby.

.....................................................................................................................................................

Prebrala som sa. Nado mnou stála Lily, no v momente keď som si plne uvedomila, kde som, zase bola preč. Počula som už len výkrik z klubovne. ,,POTTER! BLACK!´´ V rýchlosti som sa posadila, pričom sa mi zatočila hlava, no napriek tomu som sa vybrala za ňou. Ešte stále som na sebe mala oblečenie z predchádzajúceho dňa, ale mne to nevadilo. Pomaly som schádzala po schodoch a pozorovala svoju najlepšiu kamarátku ako sa blíži k skupinke tých bláznov.
,,Čo ste jej zase spravili?´´ Kričala na nich.
,,O kom to hovoríš?´´ Tváril sa nechápavo Black.
,,O Myške! Netvárte sa, že o ničom neviete!´´
,,Lily.´´ Ozvala som sa. ,,Oni za to skutočne nemôžu. Pošmykla som sa v kúpeľni. To odtiaľ mám toto.´´ Ukázala som na čelo a pokúšala som sa byť čo najpresvedčivejšia. Nevedela som, prečo jej klamem a ani prečo ich bránim, no spravila som to.
,,Ale...´´ Remus sa pokúsil niečo namietnuť, no ja som ho jedným pohľadom umlčala.
,,To myslíš vážne?´´ Hľadela na mňa s pochybovačným výrazom Lil.
Nie. V skutočnosti za to môže Black! ,,Bože Lily, to sa stáva.´´ Usmiala som a kývla na ňu, aby šla hore a nechala ich tak.
Nakoniec sa s frflaním odšuchtala preč. Predtým ako som ju nasledovala som si ešte všimla dva prekvapené a jeden nesúhlasný pohľad.

.....................................................................................................................................................

Po týždni som bola zase fit. Podľa Removho správania som si domyslela, kto ma vtedy vyniesol hore, no nechápala som prečo. V poslednej dobe som toho nechápala veľa. Záškodníkom som sa úspešne vyhýbala. Teda....aspoň som sa o to pokúšala až do teraz.
Ozaj! Chcete vedieť, čo práve robím? Sedím si na zemi, okolo mňa sa kotúľajú moje veci a ja vrhám vražedný pohľad číslo dva na človeka, ktorý ma zhodil. Black. Ja si tuším hodím slučku. Viete....ten miláčik všetkých báb na tejto škole do mňa surovo vrazil a viete, čo on na to?
,,Ale pozrime sa, kto nám to vyliezol z myšacej diery!´´ Škodoradostne sa škeril, no nepohol ani brvou aby mi pomohol.
,,A nebolo ti to tam tesné?´´ Podpichla som ho, pričom som si zo zeme začala zbierať veci.
Ten pohľad stál skutočne za to. Black sa chvíľu tváril akoby mu niekto na hlavu vyklopil obed a hneď po tom prudko očervenel. ,,Na tvojom mieste by som si nedovoľoval.´´ Zavrčal výhražne.
,,Už len teba by som sa bála.´´ Povedala som sebavedomo a už som chcela odísť, no čapol ma za ruku.
,,Len aby sa ti neprihodila rovnaká nehoda ako naposledy.´´ Pomstychtivo sa usmial. ,,Ale to je teraz vedľajšie. Prečo si nepovedala Evansovej pravdu?´´ Oslnivo sa usmial a mne sa skoro podlomili kolená. Zjavne si toho všimol. ,,No to je gól! Nečakal som, že podľahneš aj ty. Hoci, keď si to tak vezmem....také husi ako ty sa vždy nešťastne zamilujú. Škoda....so škratami nechodím ani len do postele.´´
Normálne by ma to asi dohnalo k slzám. No teraz som nad niečím takým nemala čas uvažovať. Vyhnala som z hlavy pochmúrne myšlienky a zakričala na Blacka. Ten sa iba otočil a čakal, čo zo mňa vypadne. ,,Do roka a do dňa, Black, ťa dostanem na kolená! Ešte ma budeš prosiť!´´ Môj hlas bol chladný a pohľad neľútostný. Plný nenávisti, bolesti a odhodlania. Odrážal presne to, čo som cítila. Aj napriek všetkému som ho milovala, no teraz som kypela hnevom. Lásku prekryla zlosť.
Zarazene na mňa hľadel, s prekvapením v tvári. Možno by civel aj dlhšie, no zrazu sa k nám prihnali jeho kamaráti. Niečo mu pošepli a chvíľu na to sa vybrali na odchod.
S novou prísahou na srdci som sa tiež odobrala svojím smerom. Keď som prechádzala okolo Veľkej siene, na stenách ma upútala tabuľa ukazujúca dátum - 26. Marca.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Lizz Lizz | Web | 15. dubna 2009 v 10:58 | Reagovat

hej tk to se těšim:D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama