SBPZ - 8. Kapitola

26. listopadu 2008 v 14:38 | Kalamity Jane |  S bolesťou prichádza zmena
No a je tu séria troch kapitol, ktoré zatiaľ neboli nikde zverejnené (čiže ani na starom blogu). Keďže sa na ne muselo dlho čakať, pridávam ich naraz.

To zlé ešte len čaká

Takže rekapitulácia. Od toho incidentu s Blackom ubehli dva mesiace. Síce sa počas tej doby nič zvláštne nestalo, nejako by som to zhrnúť predsa len mohla. Po dlhom uvažovaní som si to rozložila do piatich základných bodov:
1. Black sa mi vyhýba.
Neviem prečo a ani ma to veľmi nezaťažuje. Musím uznať, že je to skutočne úžasný pocit. Idete si po chodbe, nikto na vás nepokrikuje, nikto vám nepodráža nohy a už vôbec nikto vás neotravuje potupnými otázkami. Plus desať bodov.
2. S babami sme úspešne spravili koncoročné skúšky.
Tohto roku sa konali o niečo skôr. Bola som riadne vystresovaná a najhoršie to bolo asi vtedy, keď som si tesne pred písomkou uvedomila, že nič neviem. Na moje šťastie to bolo len zo stresu a keď prišlo na činy, napísala som všetko, čo bolo požadované. Lil na tom bola podobne, až na to, že sa v jednom dátume sekla. No nič to....jedno chybné číslo jej nezmarí celkový úspech. A Kirst? Zvládla to ľavou zadnou, ako sama povedala. V konečnom výsledku to máme plus dvadsať bodov. Rysuje sa to dobre.
3. Otec si našiel priateľku.
To je prekvapenie však? No....ja som sa z toho spamätávala ešte tri dni. Nepáčilo sa mi to a to som vám ešte nevravela o mojej reakcii, keď som sa dozvedela, koľko má rokov. Vtedy to so mnou seklo. Pochopíte, aby si tridsaťšesť ročný chlap našiel devätnásť ročnú partnerku? Ja teda nie. Veď by to mohla byť moja staršia sestra! Kam to ten svet speje? Ale....aby ste si nemysleli, že som si na tú jeho Jane zasadla, lebo sa mi hrabe do rodiny - čo je vlastne pravda -, opíšem aj jej dobré vlastnosti. Pozor! Budem citovať tatka. ´Miluje nakupovanie. Robí ma šťastnejším. Má skvelý vkus. Navrhla náš nový dom. Jej rodičia ma majú radi.´ A ako ste si už iste všimli, u mňa sa to nezaobíde bez komentára. Miluje nakupovanie - vybieli mu účet; robí ho šťastnejším - iba dovtedy, kým ju neprestane baviť; má skvelý vkus - to bude nejaká Barbie; navrhla ich dom - bude rúžový, so samými kvetinkami a fontánkami a po mesiaci bude chcieť nový; jej rodičia ho majú radi - bodaj by nie, keď im prilepšuje dôchodok. Ako by dnešný človek povedal: ´Hoďme sa pod vlak, budeme to mať ľahšie.´ Hehe. Zase ten môj optimizmus. Ideme ďalej. Ale počkať! Zabudla som na kredit. Mínus päťdesiat bodov.
4. Mám na leto brigádu.
Viete....nejaké peniaze si zarobiť musím a mama mi zohnala jednu super brigošku. Plavčíčka na kúpalisku. Rada plávam a prvú pomoc tiež ovládam, tak prečo nie? Už sa veľmi teším. O desať bodov viac.
5. A posledný bod....mám o pár modrín a podliatin na viac.
Ehm....čo dodať? Nepohodla som sa s Malfoyom a on mal s tými svojimi kumpánmi prevahu. Nie žeby to bolo niečo strašné....chrbát mi pokrývajú podliatiny a červené fľaky, zatiaľ čo ruky mám samú modrinu....no a jednu reznú ranu na pleci. Ja sa proste nepoučím. Veď kto by chcel prísť o takú krásnu zbierku? ....mínus päť bodov.
Konečné prepočty a máme tu: -15 bodov....teda ak viem počítať.
Tak, ale dosť toho. Na to, že máme transfiguráciu a ja mám ako vzorná študentka poslúchať profesorku som toho povedala už dosť. Akoby nestačilo, že vyrušuje Black s Potterom. Celú hodinu sa bavia, smejú sa a nezastavia ich ani zrazené body, či trest. Zas kecám! Už som ticho! Teda nie, nie som.
Práve do našej učebne vošiel akýsi siedmak. ,,Foxterová sa má dostaviť k riaditeľovi,´´ povedal znudene a odišiel.
Ajeje. Čo som zas spravila? Žeby zistil, že som bola včera vonku minútu po večierke? Dúfam, že z toho nebude malér.
,,Pozrime sa. Sivá myš ide k riaditeľovi. Zrejme jej vzhľad nespĺňa určité kritériá.´´ Zasmial sa nahlas Black a zvyšok triedy sa k nemu s potešením pridal.
,,A mám toho dosť. Black, Potter, môžete tuto slečnu....´´ vyzerala, že loví v pamäti a tak som ju doplnila.
,,....Foxterovú.´´
,,Vďaka,´´ povedala trochu zahanbene a pokračovala, ,,môžete ju odprevadiť a pánovi riaditeľovi vysvetliť, prečo ste na mojich hodinách vyrušovali ostatných spolužiakov.´´
Ja som sa zdvihla zo svojho miesta a tí dvaja tiež. Spoločne sme vyšli z triedy a odobrali sa ku kamennému chrličovi. Snažila som sa ísť rýchlejšie, aby som nemusela počúvať tie ich sprosté poznámky a tak som tam bola skôr. ,,Lepkavé žuvačky,´´ tipla som si a na moje potešenie sa schody začali otáčať dohora. Za mnou stihli dobehnúť aj naše neviniatka a bez slov sme sa viezli k veľkým dubovým dverám. Zaklopala som a tie nemehlá ma strčili dnu. Po mne chceli vojsť aj oni samí, no Dumbledore ich zadržal a povedal, aby počkali.
,,Volali ste ma pán riaditeľ?´´ Spýtala som sa slušne.
,,Viete...bolo by lepšie, keby ste sa posadili.´´ Povedal vľúdne, no na jeho tóne sa mi niečo nezdalo. Bol akýsi čudný. Iskričky, ktoré mu inokedy hrali v očiach boli preč a jeho zvyčajne usmievavá tvár pôsobila smutne až ľútostivo.
,,Stalo sa niečo?´´ Nič som nechápala a naďalej tam len tak stála a desila sa toho, čo mi oznámi. Snažila som sa upokojiť. Koniec koncov, nemusí to byť nič vážne. Možno je len chorý.... Napadlo ma a tej verzie som sa aj držala. Bohužiaľ, len do doby, kým znova neprehovoril.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Arya ♥ sbeeenko..tvoj vrauzdiaci anjel :D Arya ♥ sbeeenko..tvoj vrauzdiaci anjel :D | Web | 2. prosince 2008 v 16:52 | Reagovat

waaaaaau super :D wrrrr no som zvedava co dumby chce :) idem na dalsiu...(nwm kedy vsetko dobehnem ale snazim sa XD)

2 Lizz Lizz | Web | 15. dubna 2009 v 11:01 | Reagovat

ježiš co jim chce?:D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama