SBPZ - 9. Kapitola

26. listopadu 2008 v 14:39 | Kalamity Jane |  S bolesťou prichádza zmena
Ďalšia kapitola....

Bolesť vylieči bolesť

,,Stalo sa niečo?´´ Nič som nechápala a naďalej tam len tak stála a desila sa toho, čo mi oznámi. Snažila som sa upokojiť. Koniec koncov, nemusí to byť nič vážne. Možno je len chorý.... Napadlo ma a tej verzie som sa aj držala. Bohužiaľ, len do doby, kým znova neprehovoril.
,,Vašu mamu našli dnes ráno....mŕtvu.´´ Zvláštna veta. Ale čo znamená? Neviem prečo, no moja hlava bola zrazu prázdna. Nevedela som nič. Netušila kde som, prečo tam som ani kto som vlastne ja. Bola som ako vygumovaná. Namiesto mojich spomienok bola biela machuľa, namiesto logického uvažovania, myšlienky stúpajúce k nebu. Nedokázala som ich chytiť ani im porozumieť. A vtedy prišlo vyslobodenie. Myslenie sa mi začalo vyjasňovať a aj keď som pred sebou mala len dve slová, napĺňali ma nespočetným množstvom citov. Mama....mŕtva. Prudko som pokrútila hlavou. Cez privreté viečka sa tlačili slané slzy. Nedokázala som ich zastaviť....nechcela som. Chcela som, aby každý videl ako trpím, chcela som, aby trpeli so mnou. Pomedzi slzy som sa pokúšala rozoznať okolie. Do môjho zorného poľa vstúpil Dumbledore. Podával mi niečo biele a keď som to chytila do ruky, jemná bavlnená látka mi napovedala, že to bola vreckovka. Utrela som si oči, no bolo to zbytočné. Rinuli sa prúdom. Neprekvapilo by ma, keby sa okolo mňa vytvoril nekonečný oceán. Pri tej predstave som sa na malú chvíľu skoro zasmiala, no to ma opäť bodlo v už aj tak dosť ranenom srdci.
,,Ako?´´ Vyskočilo zo mňa skôr ako som to stihla zastaviť.
,,Pravdepodobne útok smrtožrútov. No obávam sa, že to bola práca akéhosi začiatočníka.´´ Riaditeľ na mňa opäť pozrel tým jeho pohľadom plným ľútosti. ,,Toto zvierala v pästi. Možno to patrilo vrahovi.´´ Z bočného vrecka vytiahol niečo blyštiace. Po pozornejšom prezretí som si uvedomila, že je to zlatá retiazka s veľkým medailónom. Natiahla som ruku a čakala. Videla som, že váhal, no nakoniec mi šperk spustil do dlane. Schovala som ho pod habit. Cítila som jeho váhu a uvedomila si, že vo mne narastá rovnaká nenávisť k tomu predmetu ako k jeho majiteľovi. Spolu s nenávisťou prišiel aj žiaľ a ja som sa znova topila v slzách. Blúzku som mala zmáčanú viac ako tvár. Bolo toho na mňa veľa a už som to nevydržala. Vybehla som z kancelárie a zbehla po schodoch až dolu.
Pár metrov odo mňa stáli tí dvaja. Bolo mi jedno, že videli moje slzy. Chcela som ísť preč. Zavrieť sa niekam a nevyliezť, no zastavil ma Blackov posmešný hlas. ,,Čo sa stalo? Mamička ti nekúpila žirafu? Aká ženská sa môže nazývať tvojou mamou?´´
Hnev vo mne sa ešte zväčšil. On si dovolil spomínať moju mamu! Moju mŕtvu mamu! Otočila som sa na podpätku, surovo ho pritlačila k stene a vrazila mu. Bola som vo výhode, lebo to nečakal - inak by som nemala šancu. ,,Toto si už vážne prehnal Black! Moju mamu viac do úst neber!´´ Päsťou som mu vrazila do brucha a chcela mu streliť facku, no niekto ma od neho odtiahol. Potter mi držal ruky za chrbtom a hľadel na svojho kamaráta. ,,Si v pohode?´´ spýtal sa.
Vyšklbla som sa mu a s ešte väčším plačom som utiekla ku chrabromilskej veži. Bez rozmýšľania som vyriekla heslo a v izbe za sebou poriadne buchla dvermi. Tvárou som dopadla na posteľ, triasla sa a neprestajne plakala. Bola som tam minúty, možno hodiny, no mne sa to zdalo ako dni. Siahla som do vrecka a retiazku som si pripla na krk. Netušila som prečo, no priťahovala ma. A pripomínala mi, čo musím spraviť. Musím nájsť vraha a....a pomstiť sa.
Vstala som a celá zmáčaná som sa odvliekla do kúpeľne. Hľadela som na svoj odraz v zrkadle a v mysli sa mi vytvárali nekonečné otázky. Prečo sa to všetko stalo? Prečo práve mne? Prečo sa aj ja nemôžem mať dobre? Prečo so mnou každý zaobchádza ako s handrou? A prečo ma zraňuje aj ten, ktorého milujem? Nadobúdala som presvedčenie, že na tomto svete nemám čo robiť, že som bezmocná chudera a nikdy nebudem šťastná. Hľadala som riešenie a ani si to neuvedomujúc, pravou rukou som plnou silou vrazila do zrkadla. Črepy lietali všade naokolo a ja som pocítila ako mi niečo teplé steká po prstoch. Pozrela som dole. Krv valiaca sa z mojich sánok tiekla ako potôčik a dopadala na umývadlo. Fascinovane som pozorovala, ako sa mieša z vodou a vytvára krásne ornamenty. Bolesť, ktorú som cítila, ma upokojovala. Riešenie prišlo samo....
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 passia passia | E-mail | Web | 29. listopadu 2008 v 18:32 | Reagovat

uaaaaaaaaa nom mam chut zanadavat si, ale radsej ne... dufam, ze ju nezabijes, lebo inak zabijem ja teba zlato, takze davaj bacha i see you vrrr btw mam tusaka, ze ci jej mamu nezabil malfoy, ale uvidime

2 Arya ♥ sbeeenko..tvoj vrauzdiaci anjel :D Arya ♥ sbeeenko..tvoj vrauzdiaci anjel :D | Web | 2. prosince 2008 v 16:57 | Reagovat

kks! chuda myska :( ale uuuuzasna kapitola :D

3 Lizz Lizz | Web | 15. dubna 2009 v 11:03 | Reagovat

chudák myška....x( ale něco takovýho sem čkelaa páč jinak by se netváři tk... mno alekapča super..xD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama