7. Kapitola

22. prosince 2008 v 14:45 | Kalamity Jane |  One girl, two lifes
Konečne nová kapitola...už bolo na čase, čo? Potom...je to trochu strelené...takže...pls trochu strpenia...no a k tomu textu pesníčky...sorry nemohla som si to odpustiť, ja ju proste žerem...

Keď Vianoce udrú na mozoK

Okolo tretej ráno začali prví študenti opúšťať sieň. Bola som na konci síl. Už som sa nedokázala poriadne udržať na nohách a vôbec nie poskakovať po pódiu. Pesničky som si vyberala už len pomalé, čo ostatným celkom vyhovovalo. Aj na chalanoch bolo vidieť, že by najradšej skončili a moji spolužiaci to na sebe síce nedali znať, no podaktorí únavou zaspávali na parkete.
Okolo pol piatej som zahliadla Lily ako na mňa varovne kýva a ukazuje k ostatným z partie, chystajúcim sa na odchod. Pochopila som. Na raňajkách som babám sľúbila, že ich počkám v klubovni a tam som sa musela dostať skôr ako ostatní. Prikývla som na znak, že chápem a potom som sa otočila na Nicka. ,,Už musím ísť.´´
,,Fajn. Bež. Za chvíľu to tu aj tak balíme...veľa ľudí tu už nie je.´´ Unavene sa usmial a ja som zoskočila z pódia.
Vedela som, že nemám čas na prezliekanie a tak som sa bočným východom rozbehla do našej veže. Bola som si istá, že unavených záškodníkov ani len nenapadne ťahať baby cez rôzne skratky. Pevne som verila, že pôjdu obyčajnou cestou. Mala som šťastie, pretože som ich nikde nestretla. Hnala som sa po rôznych schodiskách len, aby som tam bola skôr. V polovici cesty som to už nezvládala a topánky na vysokých podpätkoch som si musela vyzuť. S obuvou v pravej a parochňou v ľavej ruke som sa náhlila ďalej. Tučnej panej som rýchlo vyriekla heslo a s úľavou som zistila, že sa mi ich skutočne podarilo obehnúť. Nezastavila som sa a vybehla po schodoch do izby. Vreckovkou som si utrela tvár, aby som zmazala aspoň trochu make-upu. Cez šaty som si obliekla dlhý teplý župan, na nohy nazula huňaté papuče, do ruky vzala knihu a zbehla naspäť dolu. ,,Už ste naspäť?´´ Spýtala som sa s unaveným úsmevom príchodzých.
,,No jasné. Škoda, že si nešla s nami.´´ Ozval sa James a zvalil sa do najbližšieho kresla. Ostatní ho nasledovali, no Sirius stál na tom isto mieste a premeriaval si ma od hlavy po päty.
,,Čo je?´´ Spýtala som sa s obavami. ,,Mám niečo na tvári? Alebo vo vlasoch?´´ Spýtavo som pozrela na Lil. Ona iba pokrútila hlavou a tak som svoju pozornosť vrátila k Siriusovi.
,,Nič. Len sa mi niečo zdalo.´´ Široko sa usmial a hodil sa vedľa Remusa. Vydýchla som si a vtisla sa medzi nich. Museli sme vyzerať komicky. Hlavu som mala položenú na Removom ramene a Sirius svoju na tom mojom. Asi sme tam zaspali...teda, asi...určite. Ach, tá moja inteligencia zo mňa až kričí. Hm...tie keci si nevšímajte...to robí nadbytočné množstvo cukru. Veru tak...mala by som sa konečne poučiť. Cukor a hyperaktivita robia svoje...waf!
Takže? Takže nič! Nebuďte zvedaví. Ale veď dobre no... Kde sme skončili? Jáááj, už viem. Asi vás zaujíma, čo sa práve deje... Zbehneme to v skratke. Lily spí na Jamesovi, Sirius chrápe vedľa pohovky na zemi a ja ležím na Remusovi, ktorý sa na mňa veselo škerí. ,,Tebe teda je veselo...´´ Začala som, no zarazila som sa. Môj hlas znel...lepšie povedané neznel. Do pekla! Za celú moju spevácku kariéru sa mi nestalo, že by som stratila hlas a teraz? Fňuk. Ako budem rozprávať? A ako dlho to bude trvať? Moje zúfalstvo mi pravdepodobne svietilo napísané na čele. Podľa čoho to viem? Nie, nemám pred sebou zrkadlo. Úplne mi postačil Remus, ktorý ma ihneď začal upokojovať.
,,Bodlo by to vyspievať.´´ Povedal nakoniec.
Neveriacky som naňho pozrela. ,,Chceš aby každý ohluchol?´´ spýtala som sa, hoci tomu bolo len veľmi ťažko rozumieť.
,,Zatiaľ všetci spia.´´ Kývol ku kamarátom.
,,A čo ty?´´ Naznačila som, lebo to bolo stále horšie.
,,Nejako to predýcham.´´ Zasmial sa a ja som vstala.
,,O chvíľu som späť.´´ Vybehla som do izby, dala si rýchlu sprchu - u mňa 5 minútovú - a hodila na seba voľné rifle s hrubou čiernou mikinou. Pred odchodom som si ešte prehrabla hrebeňom vlasy a vzala Tracy.
Keď som sa vrátila, ostatní ešte stále spali. Bodaj by nie, veď bolo len pol šiestej. Aj Remus fungoval v akomsi polospánku, no keď ma počul schádzať, uprel na mňa iskrivé oči. Usmiala som sa. ,,Ideme na to.´´ Posadila som sa k nemu a gitaru vytiahla z puzdra.
,,Čo tak niečo vianočné?´´ Navrhol a ja som len prikývla.
,,Zase plno sneh...´´ Môj hlas bol ta tam. Skúsila som to znova a potom opäť, až kým som to aspoň trochu nerozospievala. Hoci mi to trvalo hodinu, myslím, že to stálo za to. Remus sa ku mne pridal a naše duo prebudilo tu prítomných.
,,Zase plno snehu a všade samá zima,
kto vtipnejší vyhrá, chrípka či angína.
Obchody plné ľudí, ktorí sa v nich tlačia,
nakupujú darčeky, lebo sa im páčia.
Na ulici zápchy, šoféri nervózni,
na sardinky v autobusoch, trúbia ako blázni.
Tlačkanica čapkanica každý to ináč volá,
aspoň, že na dva týždne zavrie každá škola.
Sviatky radosti a pokoja, nechápem, čo si celá ne svoja.
Veď sú tu Vianoce, Vianoce,
ako vlani tak aj dnes aj nabudúce.
Teba dneska, mňa možno zajtra chytí infarkt,
šťastné a veselé!
Vraví sa, že všetci, sedláci aj snobi,
lietajú na sviatky, niekam na Bermudy.
Nechcem byť jak oni, to by ma trápilo,
ale aj výnimka občas potvrdzuje pravidlo,
že sviatky radosti a pokoja,
už chápem, čo si celá ne svoja.
Veď sú tu Vianoce, Vianoce,
ako vlani tak aj dnes aj nabudúce.
Teba dneska, mňa možno zajtra chytí infarkt,
šťastné a veselé!´´
Pekne sme to roztočili, no to už spolu s nami spievala polovica Chrabromilu. No proste - very very fun. To sa ale rozbieham s angličtinou, čo? Bolo to fakt super a Rem nie je v speve až taký ľavý ako vyzeral. Tuším to s ním dám dokopy...myslím, po hviezdnej dráhe...síce, keď sa nad tým zamyslím, je fakt chutný. Ježiš, umlčte ma! Počkať! Nehovorím to na hlas, však nie? Nie? To je dobre. Lenže, to sa ma potom nepodarí umlčať nikomu...kašlem to, neriešim. Ja neriešim nič. Hehe, som proste lenivec.
Inak, máte sa dobre? Ja skvele. Ale to ste sa asi nepýtali. Už čuším. Čestné...ehm...rytierske? Ee, rytieri mali škaredé oblečenie. Tak čestné...blondínske? Jo...veď som blondínka...a som na to pyšná. Viete...mám byť na čo. Pravých a inteligentných blondínok veľa nestretnete. Jujky...šibe mi ako každý rok na Vianoce. Vianoce? Počkáááj! Na Vianoce majú byť darčeky. Áno! Darčeky! Darčeky! Hehéé! Juhúú! Zbesním sa! Raf! Ale kde sú? Už viem, tuším som ich stretla po ceste k mojej skrini. Taká veľká farebná hromada. Jo...to budú ony. Hoja hej na dárečky!!!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 hwesa hwesa | Web | 22. prosince 2008 v 15:25 | Reagovat

trošku dosť bláznivá kapitola :-) ale páčila sa mi... teším sa na ďalšiu

2 Lia Lia | 22. prosince 2008 v 16:17 | Reagovat

no hej.mas pravdu..tak troska strelena kapca...:D:...ale pekna..:)...no nejako troska bez..deju:D:..vacsina bola..taka strelena troska:D::.dej bool.iba..ze prisla z plesu:D...a potom vsetci zaspali..:)

3 passia passia | E-mail | Web | 22. prosince 2008 v 16:52 | Reagovat

8-D jojo bolo to blaznive heh tesim sa na dalsiu kapitoluu

4 Arya ♥ sbeeenko..tvoj vrauzdiaci anjel :D Arya ♥ sbeeenko..tvoj vrauzdiaci anjel :D | Web | 22. prosince 2008 v 18:28 | Reagovat

very very funny XDDD pojasena blondina bez hlasu XD suuuper kapitola :D poklacko si plosim pfosim prosiiiim ♥

5 Andy Andy | Web | 22. prosince 2008 v 20:51 | Reagovat

suprove xDDD

6 Lostt Lostt | Web | 22. prosince 2008 v 23:38 | Reagovat

Boze boze boze, sak to nejak nestiham citat. Musim dobiehat potom viac kapitol naraz. Ale to nevadi, lebo aspon nemusim vzdy cakat na pokracovanie.

Ale k veci- moooc dobre, haluz :D

7 benkas benkas | 14. dubna 2009 v 11:58 | Reagovat

haluška

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama