Epilóg

11. prosince 2008 v 13:15 | Kalamity Jane |  S bolesťou prichádza zmena
Prosím...teraz už fakt posledná kapitola, resp. epilóg. Ako...dúfam, že sa Vám bude páčiť a pridáte nejaký ten komentár. Aspoň jeden by fakt potešil.
A ešte jeden dotaz...nemusíte ma zabiť za to, že to nie je príliš dlhé.

Po roku...

Kráčala som parkom a spomínala, ako som sa tu kedysi hrávala. Odvtedy sa to dosť zmenilo. Staré preliezačky nahradili nové...krajšie. Všetko bolo krajšie. Kvetinové záhony farebnejšie, chodníky čistejšie a lavičky elegantnejšie. S povzdychom som odtrhla pohľad od spievajúcich vtákov a rozhliadla sa po okolí. Pár metrov predo mnou cupkalo malé - asi jeden a pol ročné - dievčatko. V ružovej sukničke, bielom svetríku a s fontánkou na hlávke pôsobila úchvatne. Otočila sa a veselo sa na mňa usmiala. Úsmev som jej opätovala a pridala do kroku, pričom som pred sebou tlačila svetlomodrý kočík. Áno, tá malá patrila ku mne.
Odrazu prudko zmenila smer a mierila k záhonu pestrofarebných kvietkov. Rozbehla som sa za ňou a chytila ju skôr ako mohla v záhone vyšliapať cestičku. Zodvihla som ju do vzduchu a zatočila sa s ňou. Jej smiech sa ozýval parkom. Konečne som ju pustila na zem, no ona sa zatackala a tak som ju radšej chytila.
,,Pôjdeme, dobre?´´ Spýtala som sa a ona smutne prikývla. ,,Prídeme aj zajtra.´´ Sľúbila som a chytila ju za ruku. Spolu sme kráčali k východu. Boli sme pri bránke, keď sa mi vyšklbla a utiekla k akémusi mužovi so psom. Zastavila sa pri psovi, chvíľu ho pozorovala a potom pohladkala na hlave. Tomu mužovi som nevidela do tváre. Stál mi chrbtom, no niečím mi bol povedomý. Pristúpila som k nemu, aby som zobrala malú. ,,Prepáčte. Má rada psy.´´ Ospravedlňovala som Jessicu a ťahala ju ďalej od psa.
Muž sa otočil. ,,To je v poria...´´ Zmrzol rovnako ako ja. ,,Nell?´´ Hlasno preglgol a vytriešťal na mňa oči.
,,Sirius.´´ Zamrmlala som a zaujato pozorovala svoje topánky. Čo by ste na mojom mieste robili vy? Začali sa ho pýtať ako žije a čo má nové? Asi nie...určite nie.
,,Ty...ja...myslel som si, že si mŕtva. Všetci sme si mysleli, že si mŕtva.´´ Stále na mne visel pohľadom a ja som na chvíľu vzhliadla.
,,Lily vedela pravdu.´´ Pokrčila som plecami.
,,No jasné. Baby držia vždy spolu.´´ Zamrmlal a kývol naspäť k parku. ,,Nejdeš sa prejsť?´´
Neochotne som prikývla a naklonila sa k maličkej. ,,Zlato, choď sa ešte na chvíľu pohrať.´´ Odbehla preč a psík za ňou.
So Siriusom sme chvíľu mlčky kráčali parkom, kým konečne prehovoril. ,,Takže to bola len pretvárka?´´ Nechápavo som naňho pozrela. ,,Ten skok.´´ Vysvetlil. Pokrútila som hlavou. ,,Takže teraz si ešte stále tu lebo...´´ Vetu nechal otvorenú pre mňa.
,,...lebo som svoje rozhodnutie v poslednej chvíli zmenila. Vieš, keď sa ti život poslednýkrát premieta pred očami, uvedomíš si, prečo sa oplatí žiť.´´
Chápavo prikývol, hoci som o jeho porozumení vážne pochybovala. Veď fakt...on sa ešte nikdy nechcel zabiť. Jediný psychopat z partie som bola ja. Hej, minulý čas. Bola. Od tej noci som sa rozhodla každý deň života osláviť - nemyslite si...žiadne chľastanie - a teraz som na to mala o mnoho väčšiu chuť. Stretla som ho...chalana, ktorého som milovala od nášho prvého stretnutia. Opäť som s ním mohla byť...aspoň na pár minút. ,,Stále nechápem, ako sa ti to nakoniec podarilo. Pokiaľ viem, pod Astronomickú vežu nikdy nedávali trampolíny.´´ Z chuti som sa zasmiala a on so mnou.
,,Nevšimol si si tú bielu holubicu?´´ Spýtala som sa s pohľadom upreným na Siriusa.
Pokrútil hlavou a neveriacky na mňa hľadel. ,,Ty si animágus?´´
Znova som kývla plecami. ,,Tak ako ty...´´´ Jo jo. Ten čierny pes v lese bol on. Sirius Black. Povedala mi to Lily asi pred pol rokom.
,,Ešte jedna otázka...´´ Neisto pozrel na poskakujúcu Jess.
Chvíľu mi trvalo, kým mi zaplo. Začala som sa smiať. Uvedomila som si, čo sa chce spýtať a tiež spoznala strach v jeho očiach. ,,Bojíš sa, že je tvoja alebo toho, že ju mám s iným?´´
,,Oboje,´´ priznal váhavo.
Opäť som sa rozosmiala a on si ma pohoršene prezeral. Chudák...on tu má stresy, či je otcom a ja sa na ňom smejem. Ach jo...ideme s pravdou von. ,,Je to moja sestra,´´ povedala som a dodala: ,,Nevlastná.´´
Zaseknuto na mňa hľadel. Vyzeral, že mu odľahlo. Jednoznačne - odľahlo mu. Čakala som čokoľvek...teda asi nie čokoľvek, lebo ma celkom prekvapilo, keď som sa ocitla v jeho náručí. Bozkával ma. My sme sa bozkávali...a ja som to prekazila. Odtrhal som sa od neho. ,,Prečo?´´ Spýtala som sa slabým hlasom a zase pozorovala svoje topánky. ,,Ublížila som ti.´´
,,Aj ja tebe. Je to vyrovnané.´´ Opäť si ma k sebe pritiahol, no tentoraz som sa neodtiahla ja, ale on. ,,Prepáč, ale chcem to spraviť skôr ako mi znova utečieš.´´ Usmial sa a s vážnou tvárou prehovoril: ,,Vezmeš si ma?´´
Odpoveď zo mňa vyletela skôr ako som ju stihla prehltnúť. ,,Áno.´´
A zazvonil zvonec, a SBPZ 1 je koniec.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Rokfort Rokfort | Web | 11. prosince 2008 v 13:37 | Reagovat

Dobrý deň,

s potešením Vám oznamujeme , že ste boli prijatá na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku.Všetky podstatné informácie nájdete na webe.

Riaditelka

2 hwesa hwesa | Web | 11. prosince 2008 v 15:50 | Reagovat

aaaaa...no šupa... pekne si to tam zahrala, aj ja som si myslela, že je to jej dcéra a ono to je takto... no toto... no skvelá poviedka a je mi  moc ľúto, že skončila ale namiesto toho sa môžeme tešiť na pokračovanie OGTL že? a ten epilóg sa mi moc moc páčil

3 Lia Lia | 11. prosince 2008 v 17:08 | Reagovat

no teda..dobre si to urobila:D:a ja ze to je fakt..jej:D.ale ako troska.ten vek nevychadzal:D:.ale pekneeeeeeee...joooooooj..skoda.ze je koniec..:(

4 Arya ♥ sbeeenko..tvoj vrauzdiaci anjel :D Arya ♥ sbeeenko..tvoj vrauzdiaci anjel :D | Web | 12. prosince 2008 v 15:39 | Reagovat

tak toto si uplne ze perfektne napisala :DDD och...uzasne! skvelo si to vymyslela :D tiez som si myslela ze jess je jej dcera XD och takze toto je uz vazne koniec poviedky...skoda :( bola (aj je) super :D

5 Kalamity Jane Kalamity Jane | E-mail | 12. prosince 2008 v 16:07 | Reagovat

baby..baby....zabudate na poslednu vetu epilogu :D

6 Lia Lia | 12. prosince 2008 v 17:32 | Reagovat

jaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaj:D:.SBPZ1!!:D:.ja som si to nevsimlaaa..ty si ale nenapadna:D

7 Lia Lia | 12. prosince 2008 v 17:32 | Reagovat

cize,.bude pokracko:D:.ja ta zboznujeeeeeeem:D

8 passia passia | E-mail | Web | 14. prosince 2008 v 1:42 | Reagovat

mas pekelne stastie, ze si ju nezabila aj ked ta biela holubica to naznacovala, ale nikdy nevies omg teraz zase s tou malou sa mi nezdalo, ze by po roku mala decko s fontankou? ja nemam skusenosti s deckami, ale vedia rocne deti hovorit chodit a tak vsetko jeidne decko take kere poznam ma asi 4 roky a hovori len zakladne slova, ale to je oneskorene o tom vim huh ale je skoda, ze uz ta poviedka skoncila nenut ma plakat... nie nebudem plakat, lebo skoncila stastne... budem iba truchlit fnuk

9 passia passia | Web | 14. prosince 2008 v 1:43 | Reagovat

pockat cozee dalsia cast oooo truchlenie odvolavam idem oslavovat

10 Andy Andy | Web | 14. prosince 2008 v 18:21 | Reagovat

jééééé *zasnene čumí* som dúfala, že to nenecháš dopadnúť zle :D :)) super :)

11 Kalamity Jane Kalamity Jane | E-mail | 15. prosince 2008 v 10:10 | Reagovat

4Passia: ved tam dokopy ta mala nic nepovedala....a ako tak vedia chodit aj rocne....okrem toho....to bol len priblizny odhad :D

12 Lizz Lizz | Web | 15. dubna 2009 v 11:53 | Reagovat

omg.. animág.. blbá blbá že mě to nenapadlo..xD super.. uáá honem na dvojku..xD

13 Prehliadnuta Prehliadnuta | 8. listopadu 2009 v 17:33 | Reagovat

Ja tu poviedku milujem je uzasna skoda ze je koniec :(....pekne si nas oklamala s tou malou  :-P  Si skvela    LLLLLLLLen    tak dalej  :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama