SBPZ - 14. Kapitola

1. prosince 2008 v 11:53 | Kalamity Jane |  S bolesťou prichádza zmena
No...vraveli ste, že by bodla dlhšia kapitola, tak som sa trochu posnažila. Dúfam, že sa Vám bude páčiť.

Plán sa začína rozbiehať

Slnko svieti, voda láka, postavme si snehuliaka! No dobre...s tým snehuliakom som to prehnala.
Asi sa pýtate, čo robím... A viete, čo? Poviem vám to. Za chvíľu. Päť sekúnd. Máte sa? Tri sekundy. Vážne to chcete vedieť? OK, limit vypršal. Užívam si prázdniny! Presne tak. Tá malá sivá myš sa vie zabávať. S jedným rozdielom...už nie som sivá myš!!! Viem...som strašná, ale pre mňa to bola skutočná zmena. A ako na každú inú zmenu, aj na túto si musím zvykať. Napríklad teraz. Prechádzam sa po kúpalisku a pozorujem okolie ako vzorná plavčíčka a nechcem sa chváliť (samozrejme), ale ohurujem väčšinu tunajších chalanov. Ja si na tie dokonalé úsmevy asi neprivyknem. Haf! Hneď by som ich brala všetkých. Veď kto nie? Vysokí, svalnatí, do chrumkava opálení. Vŕŕŕ! Bodaj by som nebola v práci a mohla si ísť naplno užívať.
Pripadám vám povrchná? Koketná? Éé...ja taká nie som. Fakt nie. No...možno trochu. No, ale pochopte, každého to raz popadne. Možno som bola predtým lepší človek, ale ani toto nie je najhoršie. Človek musí využiť to, čo má...a dostať, čo nemá. No dobre, to posledné bolo povrchné...a nafúkané. Pokúsim sa polepšiť. Sľubujem.
Joj! Ja tu vypisujem svoje myšlienkové pochody a vy z tej krásy okolo nemáte nič. Ale to nevadí. Som tiež krapek sebecká takže si to nechám pre seba. Hihi...dúfam, že to predýchate. Ale ak nie, volajte 112. No a pokladám za nutné vás upozorniť, že možno nikto nepríde.
Asi sa divíte ako veľmi som sa zmenila. No áno...bolesť ťa dokáže zmeniť. Niekedy na nepoznanie. Jane vravela, že je to presne môj prípad. Myslím, že má pravdu. Nový vzhľad, nové handry, nový doma a...nové záujmy. K tým záujmom...niežeby som sa príliš odklonila od tých predchádzajúcich. To nie! Len sa k nim pridali aj takí fešáci, akí ma práve obklopujú. ....No čo? Veď som baba. Mám to v génoch.
Fajn. Všetko je v poriadku. Nikto sa netopí, neporušuje pravidlá, ani tu netancuje nahý, takže...idem sa opaľovať. Ľahla som si na deku a vytiahla učebnicu elixírov. Už nie som taká bifľoška ako kedysi, len to musím všetko dohnať. Po mojom rozhodnutí - vrátiť sa na Rokfort -, ktoré padlo minulý týždeň som k tomu začala pristupovať skutočne zodpovedne. Niektorí si možno myslia, že idem proti sebe. Ja viem, vravela som, že tam nechcem ísť. Že na sebe nechcem cítiť tie ľútostivé pohľady, počúvať slová útechy - v mnoho prípadoch neúprimné. Nechcem byť tá, z ktorej sa každý posmieva, tá, ktorú zlomila smrť blízkeho. Ešte pred týždňom som bola pevne rozhodnutá ísť na Smelltingskú akadémiu v Írsku. No potom...veď to sami viete. Rozhodla som sa skončiť so životom Sivej Myšky a začať žiť Petronellou Tennerovou (keďže je mojím právnym zástupcom otec, mám aj jeho meno). Bola by som zbabelec, keby som sa rozhodla utiecť. Okrem toho...nemôžem svojich priateľov viac trápiť. Možno prídem ako nový človek, no stále to budem ja a nebudem sa trápiť. Dala som si záväzok a ten aj splním. Nikdy viac ma nikto neponíži, nikdy viac nebudem trpieť kvôli iným a nikdy a to prisahám nikdy nebudem to, čo som bývala - chudera prefackaná svetom.
Hm...mala by som prestať. Takto sa nič nenaučím. Usmiala som sa sama nad sebou a na oči nasadila slnečné okuliare. Začítala som sa do látky. Elixír, o ktorom sa v nej písalo bol zaujímavý - veď kto by sa nechcel premeniť na niekoho iného -, no podľa zloženia aj nechutný. Ble. Toto by som nevypila aj keby to bola posledná tekutina na svete. Bŕŕŕ.
Trochu som sebou trhla, keď som pocítila niečie ruky na mojom chrbte. Niekto - určite veľmi starostlivý - mi natieral chrbát opaľovacím krémom. Jeho veľké a hladké ruky mi krúživo prechádzali po chrbte. ,,Mala by si sa natierať, inak sa spáliš.´´ Pošepol mi do ucha a moje srdce vynechalo úder. Ten hlas som poznala. Pravosť mojej domnienky potvrdili uhľovočierne vlasy, ktoré ma pošteklili na tvári.
,,Ako vidím, ani nebudem musieť. Ty sa o mňa staráš dostatočne.´´ Povedala som príjemným hlasom s náznakom smiechu. To čumíte aké triky som sa naučila, čo?
Jeho zvonivý smiech sa ozýval po okolí. Napĺňal moje zmysly, no ja som na sebe nedala nič znať. ,,Som váš doživotný sluha, výsosť. Môžem vám niečo priniesť?´´
,,Džús s piatimi kockami ľadu. Piatimi! Ani o jednu menej!´´ Hrala som jeho hru na paničku a sluhu.
,,Hneď som späť.´´ Začal sa dvíhať, aby mohol priniesť drink, no ja som sa rýchlo posadila a chytila ho za ruku.
,,Žartovala som. Sadaj.´´ Dvihla som si okuliare, aby som ich použila ako čelenku a kývla na voľný kúsok deky vedľa mňa.
,,Vážne nič nechceš?´´ Spýtal sa a naďalej stál. Mala som skvelý výhľad na jeho dokonale vypracovanú hruď. Jemný vetrík sa mu pohrával s vlasmi a fúkal mu ich do tváre. Pokrútila som hlavou a tak si sadol. ,,Z teba nie je žiadna škoda,´´ zasmial sa.
,,To si len myslíš.´´ Sladko som sa usmiala, nakrúcajúc si jeden z neposlušných prameňov na prst. Priznajte sa! Určite mi túto sebadôveru závidíte. Haha.
,,Čo to vlastne študuješ?´´ Spýtal sa a načiahol sa za knihou. ,,Páni! Takže Rokfort? Netušil som, že k nám nastúpi nová študentka. Sirius Black.´´ Podal mi ruku.
Potriasla som ňou. ,,Nella Tennerová.´´ Naklonila som sa k nemu a šepla do ucha : ,,A na Rokfort neprestupujem. Chodila som tam už predtým.´´
Prekvapene na mňa pozrel, pozorne si ma premeral a pokrútil hlavou. ,,To teda nie. Teba by som si určite všimol.´´
,,Uvidíme.´´ Zamrmlala som nepočuteľne a preventívne sa rozhliadla. Chcela som sa opäť otočiť k nemu, no moju pozornosť upútalo malé dievčatko poskakujúce po okraji bazénu. V hlave sa mi vynoril obraz ako padá do tej trojmetrovej vody. Na nešťastie sa obraz premietol aj do skutočnosti a ja som vyštartovala k bazénu. Keď som bola dostatočne blízko, skočila som šípku do vody a ako najrýchlejšie som vedela, priplávala som k malej. Pevne som ju uchopila, aby mala hlavu nad vodou a odtiahla ju k brehu. Niekto ju vytiahol a nakoniec pomohol aj mne. V dotyčnom som spoznala Siriusa, no nemala som čas ďakovať mu. Hnedovlasé dievčatko sa rozkašľalo a ja som ju pobúchala po chrbte. Vypľulo vodu a trasúce sa od zimy a šoku na mňa hľadelo.
,,Si v poriadku?´´ spýtala som a keď prikývlo, rozhliadla som sa po teplej deke. Žena stojaca obďaleč mi jednu hodila a ja som na ňu vďačne pozrela. Dohovárajúc malej som ju balila do deky a zahrievala, kým si ju nezobrala jej mama. ,,Uf.´´ Uvoľnene som si vydýchla.
,,A čo ty? Si v poriadku aj ty?´´ Spýtal sa Sirius, keď mi pomáhal vstať.
,,Je to moja práca. Musím byť v poriadku.´´ Ubezpečila som ho a hnevala sa sama na seba, že som tú malú vôbec nechala, aby sa ponevierala okolo bazéna.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 hwesa hwesa | Web | 1. prosince 2008 v 14:34 | Reagovat

no super... naozaj skvelé :-) dúfam, že ďalšia bude čo najskôr... ale nechcem na teba tlačiť :-))

2 Lia Lia | 1. prosince 2008 v 16:18 | Reagovat

no super..velmi pekne..:).a aj dlzka lepsia:D:.super..no mnesa to naozaj velmi pacilo...:)....celeee.no nemam slov:)

3 Andy Andy | Web | 2. prosince 2008 v 14:57 | Reagovat

Wou o.O Dobré to je :) super :)

4 Arya ♥ sbeeenko..tvoj vrauzdiaci anjel :D Arya ♥ sbeeenko..tvoj vrauzdiaci anjel :D | Web | 2. prosince 2008 v 20:07 | Reagovat

oooooooou tak toto je mrtne :D on ju absolutne nespoznal? kks! som zvadava co je dalej :)

5 passia passia | E-mail | Web | 3. prosince 2008 v 21:43 | Reagovat

uaaaaa toto je fakt zuzo zaciatok mi pripomenul moju brigadu na pumpe, kde sme sa s kamoskou nakazili od takeho chlapika a furt vraveli slnko svieti, voda laka, postavme si snehuliaka!

6 Lizz Lizz | Web | 15. dubna 2009 v 11:23 | Reagovat

haha prej nová..xD chudík Sirius..xD ten bude mít šok..xD ale dobře m tak..xD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama