SBPZ - 18. Kapitola

6. prosince 2008 v 13:54 | Kalamity Jane |  S bolesťou prichádza zmena
Mám tu novú kapitolu...chcela som pridať ešte jednu, no nie je dosť dlhá a ani nemám náladu dopísať ju. Asi budem pokračovať až večer. Inak...pravdepodobne budem mať net už aj na mojom vlastnom compe a tak nebudem mať také problémy dostávať sa sem ako teraz z bráchovho. Ešte dám vedieť ako to dopadlo. Zatiaľ pá.

Jedna prísaha padá, iná sa napĺňa

Päsťami som búšila do hrude človeku, ktorý mi zabránil v dokončení svojej pomsty. Držal ma pevne, ako vo zveráku a nechcel pustiť. Silné údery zjavne neboli až také silné, pretože s ním vôbec nepohli. No ja som sa nevzdávala. Bola som tak blízko...Regulus bol oslabený. Mala som skvelú šancu s ním skoncovať. Teraz hneď. Len keby ma pustil. Z očí mi vyhŕkli slzy a moje údery strácali na intenzite.
,,Pšššt.´´ Sirius ma chlácholivo hladil po vlasov a naďalej pevne držal. Ruky mi ochabli a z hrude sa vydral hlasný vzlyk. ,,Nestojí ti za to.´´
,,Nevieš vôbec nič.´´ Zašepkala som, no aj tak som sa neodtiahla. V jeho objatí som sa cítila v bezpečí, nebola som sama a mala som niekoho, kto ma upokojí. V tej chvíli mi bolo jedno, že bude za pár hodín s inou...že si bude užívať a na mňa zabudne. Stred môjho vesmíru bola prítomnosť. Prítomnosť, kde sme spolu stáli v objatí a on ma utešoval.
,,Lily mi povedala, čo sa stalo.´´ Prehovoril neisto.
,,Pekné od nej, že rozoberá môj život práve s vami.´´ Zamumlala som si pre seba.
,,A čuduješ sa? Vyzerala si, akoby si chcela zabíjať.´´
,,Veď som aj chcela...nebyť teba, tamten netvor by zaplatil za všetko, čo spravil.´´ Zhnusene som kývla k Regulovi. Pomaly vstával na nohy a nenávistne si ma prezeral.
,,Ďalšia z tvojich obetí, brácho? Celkom dobrý vkus. Škoda, že skončí rovnako ako jej matka.´´ Hovoril to arogantným hlasom a na perách sa mu pohrával úškrnok. Skôr ako som sa naňho stihla vrhnúť, Sirius ho levitačným kúzlom vykopol z miestnosti. Skĺzla som na zem a tvár si schovala hlboko do dlaní. Slzy som nedokázala zadržať a rovnako aj vzlyky. Ozývali sa tichou Astronomickou vežou. Vzal ma na ruky a odnášal dakam preč. Posledné, čo som si pamätala boli schody, pretože potom som upadla do hlbokého spánku. Niežeby som bola unavená...to aj napriek prebdenej noci nie...spánok prišiel sám od seba. Akoby vedel, že práve jeho potrebuje môj organizmus na upokojenie.
.....................................................................................................................................................
Otvorila som oči a prevalila sa na druhý bok. Vedľa seba som spozorovala akúsi postavu oblečenú v čiernom tričku a riflách. Po chvíľke zaostrovania som v nej spoznala Blacka. Spokojne oddychoval. Jeho hruď sa dvíhala v pravidelných rytmoch a ústa mal roztiahnuté do širokého úsmevu. Vyzeral tak bezmocne...tak nevinne... Odrazu dvihol viečka a jeho tmavé oči sa zarývali do tých mojich. ,,Ako sa cítiš?´´ spýtal sa chrapľavým hlasom.
Uškrnula som sa. ,,Ver, že som sa cítila aj lepšie.´´
,,Takže, už ťa môžem pustiť medzi ľudí?´´
,,A prečo nie?´´
,,Ešte pred pár hodinami hrozilo, že mi zabiješ jediného brata.´´ Podotkol.
,,To už nehrozí.´´ Zašepkala som. Nevedela som prečo, no už sa mi to nezdalo ako najlepšie riešenie. Povedala som si, že to nechám stranou...kým nepríde správny čas.
,,Tak to ma teší. Nemysli si, že by mi ho bolo ľúto, no mohol by ti ublížiť.´´ Jeho slová vyznievali úprimne. Odhrnul mi z tváre jeden neposedný prameň a zastrčil mi ho za ucho. Usmiala som sa a iba teraz si uvedomila, že ležím na pol v jeho náručí. Dlho sme si hľadeli do očí...veľmi dlho...strašne dlho... Viem...zbytočne to naťahujem, ale vy aj tak viete, čo sa stane - to vďaka telenovelám - tak prečo nie? Ok...nekecám, rozprávam. To teda bolo inteligentné čo? Ja sa nikdy nepoučím. Vuááá!
Tak teda...hľadeli sme si do očí a vzdialenosť medzi nami sa neustále zmenšovala. Pocítila som na tvári jeho dych a chvíľu na to aj jemný dotyk jeho pier. Bolo to ako dotyk motýľa. Jeho pery sa jemne obtreli o moje a potom sa do nich vpili naplno.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 passia passia | E-mail | Web | 6. prosince 2008 v 15:30 | Reagovat

ooo ano to tie telenovely mne bolo hned jasne co sa stane uaaaa pekna kapitola tesim sa na dalsiu

2 hwesa hwesa | Web | 6. prosince 2008 v 15:44 | Reagovat

telenovely nepozerám ale vedela som čo a jak :-) ... pekné, veľmi pekné... a ďakujem za komentík v mojej poviedke

3 Lia Lia | 6. prosince 2008 v 17:15 | Reagovat

noo pekne.....a ten Regulus..brrrrrr..zabit ho je malo!!

4 Lizz Lizz | Web | 15. dubna 2009 v 11:35 | Reagovat

jj což telenovely naučili mno..xDD i když už jsem táák dlouho žádnou neviděla..xD to ráno se nepočítá.. sje mdoma a nudim se..xD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama