Vianočný darček aneb 1. Kapitola

24. prosince 2008 v 9:00 | Kalamity Jane |  S bolesťou prichádza zmena II
Takže...ako som sľúbila. Je 9:00 a Vaša kapitola je tu. Dúfam, že sa Vám bude páčiť, lebo som na nej fakt drela (aj keď to tak asi nevyzerá). Mno a čo ešte dodať? Asi nič... A predsa niečo...

Prajem šťastné a veselé Vianoce!!!


Deň D

Stála som pred obrovským zrkadlom, obzerajúc sa v snehovo bielych šatách. Zatočila som a šťastne vypískla. Lily vyprskla smiechom a posadila sa do koženého kresla pre zákazníkov. ,,Čo na to hovoríš?´´ Spýtala som sa kamarátky a dva razy sa pred ňou zatočila. Mala som na sebe jednoduché, no nádherné svadobné šaty. Mali obyčajný výstrih do V a pod prsiami boli stiahnuté zlatými stuhami. Rovnakej farby boli aj ramienka. Šaty voľne viseli okolo môjho tela a jemná vlnitá látka nadskakovala spolu so mnou.
,,Sú skvelé. Veľmi ti pristanú.´´ Pochválila môj výber Lily a zišla ma pohľadom. Zastavila sa na mojich nohách, na ktorých som mala obuté biele tenisky. ,,Tie sa fakt hodia.´´ Uznanlivo, no z náznakom irónie pokývala hlavou.
,,Máš proti nim niečo? V tých sa budem vydávať.´´ Hájila som si svoje tenisôčky.
,,Jasné.´´ Bože, čo má s tou iróniou furt? Vôbec ma neberie vážne. Chssst. Boha! Chrčím si tu ako stará susedova mačka a kašlem na čas. To som celá ja. Sakra.
,,Sorry Lil, Sirius ma už čaká.´´ Povedala som a ponáhľala sa prezliecť. Rýchlo, no opatrne som si vyzliekla šaty a obliekla iné - krátke, modrej farby. Snáď by ste v júli nečakali rolák a zimnú bundu. Vybehla som z kabínky a podišla k predavačke. ,,Vezmem si ich.´´ Kým mi ich balila a účtovala, nervózne som prešľapovala na mieste. Opäť som pozrela na hodinky. Super. Už meškám desať minút.
Konečne som sa z toho obchodu vymotala. Ježiš, Siri sa poteší. Pätnásť minút. Kurník. Na moje šťastie bola reštaurácia, kde sme sa mali stretnúť len kúsok odtiaľ. Mierne zadýchaná som vstúpila dnu a rozhliadla sa po stoloch. Pri jednom z nich som zazrela Siriusa s akousi modro vlasou dievčinou. Ľudia, to je farba. Tuším si dám takú aj ja. Ale nie, žartujem. Zamierila som si to k nim, no keď som prišla k svojmu cieľu, zarazila som sa. Dievča, ktoré sedelo s mojím budúcim manželom malo krikľavo fialové vlasy a rozhodne boli dlhšie ako tie modré. Pokrútila som hlavou a nahla sa k Siriusovi, aby som ho pobozkala.
Posadil si ma na kolená a šťastne sa usmial. ,,Tak tu si. Mysleli sme si, že si sa stratila.´´ Zasmial sa a mrkol na - pre mňa - neznámu.
,,Ale kdeže, len sme sa s Lil nevedeli rozhodnúť.´´ Kývla som k veľkej taške, ktorú som položila na susednú stoličku.
,,Jéj!´´ Sirius sa práve chystal nazrieť dnu, keď som mu capla po ruke.
,,Nechaj to tak a radšej nás predstav.´´ Upozornila som ho prísne.
,,Och, prepáčte dámy. Nell, toto je moja...ehm...neter...Nymphadora.´´
Mladé dievča naňho zavrčalo a ja som s úžasom pozorovala ako sa jej vlasy menia na červenú. ,,Volám - sa - Tonksová.´´ Odsekávala každé slovo, ktoré vyslovila.
,,Teší ma.´´ Povedala som s úsmevom a sestersky ju objala. ,,Prepáč, ak som nezdvorilá, ale myslela som si, že si mladšia.´´ Ako...fakt som to nechápala. Viem, že Siriusova sesternica Andromeda je o niekoľko rokov staršia a otehotnela vo veľmi mladom veku, no táto baba vyzerala tak na sedemnásť.
Sirius sa zasmial a odpovedal mi namiesto Dory. ,,Má trinásť. Využíva svoju metamorfmágiu, aby vyzerala staršie.´´
Uznanlivo som prikývla. ,,Šikula.´´ Postrapatila som jej vlasy. Keď som vedela, koľko má rokov, pripadalo mi smiešne, uvažovať nad vykaním.
Spoločne sme sa najedli, zatiaľ čo som Siriusovi veľmi jasne naznačila, že tie šaty do svadby neuvidí. Nepozdávalo sa mu to, no keďže bol pod papučou už teraz, mal smolu. Vŕŕŕ...som mrcha.
,,Ja vás opustím deti.´´ Rozlúčila sa nakoniec Tonksová a my obaja sme nadvihli obočie pri tom oslovení. Zasmiala sa a opäť prehovorila: ,,Fakt sa k sebe hodíte.´´
Chcela som jej na to niečo odvrknúť, no v ďalšej sekunde bola preč. Stočila som sa na Siria. ,,Všetci vo vašej rodine sú takí strelení?´´
,,Ale kdeže. Strelená je len ona a jej mama. Ostatní majú vypatlané mozgy z Voldíka.´´
,,Aha.´´ Ja viem...nadmieru inteligentné, ale veď čo už? So sprostosťou sa narodíš, so sprostosťou aj zomrieš.
.....................................................................................................................................................
,,Zlato. Vstávame.´´ Niekto mnou triasol. Pretočila som sa na druhý bok, aby som videla na môjho narušiteľa. Bošé! Ten je božský. Ten úsmev...vlasy...a to telo. Kokos. Haf! Mňam! Slint! Gagáá. Echm...nie som kačka...ja len...že...ono...toto nie! Už aj myslenie mi robí problém. Ako si predstavujem Boha? Asi ako Severusa Snapea...ale nie! Fuj tajbl. Nie...moja predstava Boha je jasná - Sirius Black, prezývaný tiež dokonalosť sama. Svet nemiluje Chucka Norrisa, svet miluje Siriusa...môjho Siriusa...bé-bé kiš-kiš. Pffft!
,,Ja necééém!´´ Prosebne som naňho pozrela a nahodila psí pohľad.
Pokrútil hlavou. ,,Vstávaj, lebo ti pomôžem.´´ Ďalej som naňho civela ala ´opustené šteňa´, no jeho to zjavne neobmäkčilo. Skočil na mňa a začal ma štekliť.
,,Ááá!! Pomoc!´´ Jačala som na celý dom. ,,Už dosť. Vstávam.´´
Prestal ma štekliť. ,,Čo za to?´´ Zvodne na mňa mrkol.
,,Hm...´´ Tvárila som sa, že premýšľam. Potiahla som ho za tričko a začala bozkávať. Bozky mi opätoval a tak som ho prevalila pod seba a zdrhla do kúpeľne. Vyplazila som mu jazyk a zavrela za sebou dvere.
.....................................................................................................................................................
Stojím pred zrkadlom, kriticky sa prezerám a zvažujem možnosť utiecť oknom. Šaty oblečené, štekle obuté, vlasy vyčesané a duševný pokoj nikde. Že ja som s tou svadbou súhlasila. Ako...niežeby som ho nemala rada, ale toto? Ja fakt neviem prečo som taká nervózna. Veď si beriem muža ktorého milujem. Ach. Budem plakať. Nie! Nemôžem. Rozmažem si make-up. Pokoj. Všetko je v poriadku.
Zhlboka som sa nadýchla a otočila sa k dverám, ktoré mali viesť na záhradu. Asi neviete, o čo ide. Je krásne slnečno, tak čo by to bolo za svadbu vnútri? So Siriusom sme sa dohodli, že sa budeme brať v našom novom dome, resp. v našej obrovskej záhrade. Otvorila som dvere a vystúpila na slnkom zaliati chodníček k provizórnemu oltáru. Možno si myslíte, že je to prehnane romantické, no ja romantikou žijem. Chodníček bol tvorený bielymi lupeňmi ruží a oltár bola kvetový brána pod ktorou stál Sirius s kňazom. Tomu to tak svedčí... Myslím Siriusovi. Na kňazov nie som. Sú príliš...ehm...ako to povedať...no...oni sú...ovplyvnení celosvetovým výmyslom. Hemh...vráťme sa k svadbe. Takže...kráčam až k tým dvom, všade okolo sedia ľudia...veľa ľudí...veľká svadba... Áno. Pozvali sme všetkých priateľov. No hej, chceli sme malú svadbu.
Boha!!! Ja sa fakt trasiem? No hej...bojím sa. Do pekla. Do teraz som o tom neuvažovala. Znie meno Petronella Blacková dobre? Alebo Petronella Foxterová Blacková? Alebo tam mám dať aj otcove priezvisko? Asi nie...ostaneme pri Blackovej. Áno...wuááá! Ja som už pri nich. Zastavila som sa vedľa Siriusa a on mi jemne stisol ruku. Povzbudilo ma to a ja som sa uvoľnila. Usmiala som sa a vzhliadla ku kňazovi.
,,Petronella, beriete si tu prítomného Siriusa?´´ Spýtal sa hneď, pretože sme ho poprosili, aby preskočil tie nudné frázy.
Práve som chcela odpovedať, keď sa zozadu ozval mne známy a nenávidený hlas. ,,Otázka ´Má niekto námietky?´ nebude? Alebo sme ju nestihli?´´ S obavami som sa otočila a na konci chodby - cez ktorú som prichádzala - zahliadla vysokú postavu v čiernom. Muž, ktorý tam stál sa nápadne podobal na Siriusa, no v jeho pohľade bola nenávisť a túžba po utrpení.
,,Regulus.´´ Zašepkala som. Odrazu sa z každej strany začali vynárať postavy v čiernom - smrtožrúti. Zavzdychala som a roztriasla sa. Tento krát však nie z nervozity, ale zo skutočného strachu. Cítila som Siriusove ruky na mojich bokoch ako ma pevne stisol a pritiahol k sebe.
Všetko sa zrútilo. Všade bol chaos. Hostia sa rozutekali na všetky strany a vzduchom lietali kliatby. Strhla som Siriusa k zemi, keď k nám letel zelený záblesk a v rýchlosti som z pod šiat vytiahla prútik. Sirius urobil to isté a opäť sme sa postavili. Stáli sme chrbtami k sebe a vrhali kliatby všade naokolo. Pohybovali sme sa do kruhu a občas jeden druhého odstrčili. Boli sme zohraní. ,,Odmiestni sa.´´ Zakričal na mňa Sirius.
,,Nie!´´ Namietla som a odrovnala Narcissu Malfoyovú.
,,Okamžite!´´
,,Nie!!´´ Zakričala som znova a vyriekla ďalšie kúzlo.
,,Za tebou!´´ Videla som hrôzu v jeho očiach a zvrtla sa. Letel na mňa zelený záblesk, ktorý som nemohla zastaviť. Bol kúsok odo mňa a ja som zavrela oči. Pocítila som trhnutie a potom už nič...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 FReedoM FReedoM | Web | 24. prosince 2008 v 10:49 | Reagovat

ty brdo... toto je fajne... kedy bude dalsia kapitola?

2 Lostt Lostt | Web | 24. prosince 2008 v 12:51 | Reagovat

STASTNE A VESELE VIANOCE!

3 Lia Lia | 24. prosince 2008 v 14:12 | Reagovat

no teda...o snad nie?...toto nam robis..a na Vianoce?:.ja verim.ze sa s nou niekto odmiestnil..ze?.ano?...lebo to by nebolo trhnutie...zeeeeeeeeeeee?..prosiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiim

4 Andy Andy | Web | 24. prosince 2008 v 18:03 | Reagovat

:O ou... Štedrý večer a takéto šoky mi robíš -.- :D SUper kapitola :-* dúfam, že sa premiestnila :) Inaq by ma porazilo :D Dočítala som predchvíľou knihu a neskončila veľmi dobre .( takže ma poteš a nech všetci prežijú :D

Mimochodom O:) Šťastné a veselé Vianoce :-*

5 VeroNika VeroNika | 24. prosince 2008 v 20:15 | Reagovat

ty si fakt mrcha Jane ... tak to ich  napínat............

6 hwesa hwesa | Web | 24. prosince 2008 v 22:33 | Reagovat

aaaaaaaaaa... nieeeee... to prečo takto naťahuješ??? ja tiež verím, že sa s ňou niekto premiestnil... moc moc moc moc moc moc dúfam, že kapitolka bude čo najskôr :-)

7 Arya ♥ sbeeenko..tvoj vrauzdiaci anjel :D Arya ♥ sbeeenko..tvoj vrauzdiaci anjel :D | Web | 24. prosince 2008 v 23:04 | Reagovat

koks! to co????? co..co sa stalo? ja to rychlo potrebujem vediet! uplmne uzasna kapitola to je...uchvatne! napinave...a chcem pokrackoooo! ale ihned! :D

8 passia passia | E-mail | Web | 25. prosince 2008 v 1:02 | Reagovat

podla mna sa s nou Sirius odmiestnil btw mi to ich bojovanie pripomenulo Mr&Mrs Smith teda to jak boli chrbtom k sebe a podobne nejako sa mi to pritom vybavilo.. inak pekna kapitola aj ked taka vsetko zhurta ja nestiham vnimat kde a co a koho zabili jezis musim sa poriadne vyspat, lebo uz ledva vidim... no proste rychlo dalsiu kapcu

9 Lizz Lizz | Web | 15. dubna 2009 v 11:58 | Reagovat

hwj jKO TOHLE MI DĚLÁŠ SCHVÁLNĚ ŽE?:D  jaj srry za caps lock..xD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama