DN - 15. Kapitola

23. března 2009 v 15:03 | Kalamity Jane |  Dievča noci
Hm...zo začiatku je to písané z pohľadu Colina, hej? To len, aby ste neboli mimo.
A...k tomu minule. Ja nehovorím nič ľuďom, ktorí komentujú...neberte si to tak...ja som Vám za to vďačná. No...ani to nechcem nejak vyčítať tým ostatným. Ani mne sa mnohokrát nechce písať komentáre. Len som trochu v šoku. No to je fuk. Prečo to vlastne riešim? Som blbá. Sorry za tú náladu, ale toto je na mňa moc. Ráno som skoro zaspala, v škole bola brutálna nuda a každú chvíľu do mňa niekto skoro napálil. A ešte ma od včera bolí hlava...viete, taký ten hnusný pocit, keď Vám ju ide tlak rozthať na malinké kúsky...mno fuj. Chce sa mi plakať furt keď ňou nejak debilne pohnem. A ešte to blbé koleno... Ježiš! Začínam zo seba robiť chúďa...no nič. Radšej končím...asi ešte pridám fotečky z mojej najnovšej tvorby, ale teraz už k poviedke. Nie je príliš dlhá, ale snáď poteší.

Pocit bezpečia


Sedel som na zemi v obývačke a pomáhal Melani vypočítať úlohu z matiky. Rodičia boli na služobke, takže sme mali celý dom len pre seba.
,,Už to skoro mám.´´ zajasal som. Bolo to o nervy. Kto si to má všetko pamätať?
,,Si poklad.´´ objala ma a na líce mi vtisla pusu.
,,Hej, ja viem.´´ prikývol som.
Zasmiala sa a pretiahla si stŕpnuté ruky.
Dopisoval som posledný príklad, keď sa zhora ozval buchot. Podvihol som hlavu, v snahe vidieť aj cez steny. Lenže aj ja som bol len človek a tak som mohol iba hádať.
,,Čo to bolo?´´ spýtala sa trasľavým hlasom Melanie a rovnako ako ja, aj ona prepaľovala strop pohľadom.
,,Nič. Nechal som otvorené okno.´´ odpovedal som okamžite a dvihol sa. ,,Ty si to ešte prepočítaj a ja ho idem zavrieť.´´
Zamieril som ku schodom a pomaly vyšiel až na poschodie. V mojej izbe bola tma, no ona svetlo nepotrebovala.
Potichu som otvoril dvere a pás svetla z chodby osvetlil postavu, sediacu na parapete okna. Z vodopádu čiernych vlasov jej odkvapkávala voda a celá sa triasla. Dvihla hlavu, keď som vstúpil dnu a usmiala sa. No nebol to ten krásny úsmev, ktorý som na nej tak miloval. Vyzerala akoby sa snažila zakryť niečo, čo vyčnievalo z každého kúska jej existencie.
,,Ja...´´ prehovorila chrapľavo a mnou až trhlo. ,,Prepáč. Naozaj ma mrzí, že som sem tak vtrhla. Máš...máš svoj život a...určite nechceš, aby ťa otravovalo také monštrum...ja proste...musela som odísť...nechcem byť s nimi...ani sama.´´ Pokrútila hlavou a opäť spustila: ,,Mala by som ísť. Neviem čo tu robím. Ešte raz...prepáč...´´
,,Dosť!´´ pošepkal som a jej tvár chytil do dlaní. Videl som ako zadržala dych. Muselo to pre ňu byť dosť ťažké, no ja som potreboval vedieť, o čo išlo. ,,Čo sa stalo?´´ spýtal som sa.
Nadýchla sa ústami, no zaváhala. Povzbudivo som sa usmiala a ona sa konečne odhodlala.
,,Zradili ma. Nič mi nepovedali a...´´ Pokrútila hlavou. ,,Nechcem o tom hovoriť. Nie dnes.´´
,,Dobre.´´ povedal som pokojným hlasom a pohladil ju po vlasoch. Boli ľadové. ,,Poď. Musíš sa prezliecť do niečoho suchého.´´ Povedal som jej a vyviedol ju na chodbu.
,,Melanie!´´ zakričal som dole a ucítil ako sebou trhla. ,,Neboj sa.´´ pošepol som jej.
Melanie sa zatiaľ prirútila k nám a zvedavo na Eliz hľadela.
,,Daj jej prosím ťa niečo suché.´´ poprosil som ju a ona prikývla.
Sestra ju odtiahla k sebe do izby a ja som zatiaľ šiel pripraviť nejaké rekvizity. Zalial som horúci čaj a keď som sa otočil, stála za mnou Melanie.
Videl som jej na očiach, že čaká odpoveď na nejakú otázku. ,,Colin?´´ spýtala sa.
,,Ehm...prepáč, ale Eliz má doma nejaké problémy...dnes ostane u nás.´´
Pozoroval som ako jej spýtavý výraz nahradil šťastný. ,,Je super.´´ povedala nadšene.
,,To teda je.´´ Odľahlo mi. Už som si myslel, že jej to bude vadiť.

Melanie bola fakt zlatá a ja som to dokázala oceniť aj vo svojej momentálnej nálade. Dala mi nejaké veci, hoci nám chvíľu zabralo vybrať niečo, čo by mi sadlo. Predsa len, bola o tri roky mladšia.
Nakoniec som skončila v rifliach a trochu obtiahnutom tričku, no aspoň som už nebola totálne mokrá.
Zišla som schody a váhavo sa rozhliadla. Z jedných dverí na ľavo vyšiel Colin a sladko sa na mňa usmial.
Pokúsila som sa mu ten úsmev opätovať, no pochybovala som, že by môj výraz naznačoval aspoň niečo podobné šťastiu.
Natiahol sa za mnou a pritiahol si ma bližšie. Pevne ma objal a nechcel pustiť. Nevadilo mi to. Pálenie v krku sa mi darilo ignorovať.
Odtiahol ma do obývačky a ako sme si sadali na gauč, ďalej ma pevne držal v náručí. Stočila som sa do klbka a oddychovala. Cítila som ako cezo mňa prehodil deku a chcela protestovať. To on sa mal prikryť. Určite začínal kvôli mojej studenej pokožke mrznúť.
,,Bude ti zima.´´ zašepkala som nespokojne.
,,Nebude.´´ sľúbil a pohladil ma po vlasoch.
Cítila som sa bezpečne a verila som, že on ma nezradí.
Áno, bola to zrada. Ako mi to mohli urobiť? Viem, že sa so mnou nedalo hovoriť, keď ma chytila samotárska nálada, no prečo chcú práve oni riadiť môj život? Prečo mi to Alice nepovedala? Každý vedel, prečo Nathan prišiel a tiež prečo mal odrazu potrebu votrieť sa niekomu do rodiny.
Som úplne sprostá. Mala som na to prísť skôr. Čo som si myslela? Že budeme priatelia? Som dutá... Len debila by to nenapadlo...
Buchli dvere a ja som sebou trhla. Moje zmysli boli vždy vyostrené a ten úder ma prekvapil. Naďalej som ležala, ale napínala som uši.
,,Myslela som, že sú vaši preč.´´ zamrmlala som.
,,To je brácho.´´ odpovedal Colin a usmial sa.
Zvedavo som naňho pozrela. Brat? On má ďalších súrodencov? Som úžasne pozadu.
,,Som doma!´´ ozvalo sa z chodby a hneď na to vstúpil do miestnosti vysoký chalan.
Prekvapene som naňho hľadela a rozmýšľala, odkiaľ mi je taký povedomý.
,,Ahoj.´´ pozdravil Colin. ,,Dan, toto je Eliz. Eliz, môj brácho Dan.´´ predstavil nás.
Dan sa usmial, akoby vedel viac ako ja a podal mi ruku. Trochu váhavo som ju prijala a on mi ňou potriasol. ,,Mal by si sa jej viac venovať, Colin. Je ľadová.´´
Colin sa nahlas zasmial, no prikývol. ,,Je trochu iná ako ostatní.´´
Dan sa uškrnul od ucha k uchu a ja som si konečne spomenula.
,,Hej. A vie sa perfektne vyhýbať pokutám.´´
Ak by som ešte stále nebola mimo z tej rodinnej záležitosti, asi by som sa pokúsila nahodiť tváričku neviniatka, no nemala som náladu. Ak nie ste sklerotici, tak ste si iste spomenuli. Bol to ten policajt, ktorý dostal moje číslo, a ktorý sa, bohužiaľ, nedovolal.
,,Stratil sa mi telefón.´´ zamrmlala som a on sa zasmial.
,,Niečo také som si myslel.´´ pokýval hlavou a zvalil sa do jedného z kresiel. ,,Ako chodí autíčko?´´
,,Nechodí.´´ odvetila som stroho.
,,Počkaj. To ty si to dievča, ktoré rozmlátilo auto?´´
Vykúzlila som drobný úsmev a on si ma premeral od hlavy po päty.
,,Nemala si mať zlomenú nohu?´´ spýtal sa odrazu.
,,Ehm...nebolo to vážne a ja som odmietla nosiť záťaž na nohe.´´ Vymýšľala som výhovorku a snažila sa byť presvedčivá. ,,Nech ti je útechou, že si to odskáčem neskôr.´´
,,Mne by stačilo číslo tvojho aktuálneho mobilu.´´ povedal pomaly a zvodne na mňa mrkol.
,,Neštvi ma!´´ Zavrčal Colin, no veselo sa zasmial.
,,Ja nič.´´ zdvihol obranne ruky Dan.
Usmiala som sa nad nimi a opäť sa schúlila v Colinovom náručí.
,,Liz, nie si hladná?´´ zvolala Melanie z vedľajšej miestnosti.
,,Nie, vďaka.´´ zavolala som polohlasne. To by mi tak ostávalo. Jedlo. Ble.
Privrela som oči a viac ako niekedy predtým chcela zaspať. Aj pod privretými viečkami som musela sledovať obrazy, staré len pár hodín - moju rodinu.
Prestala som vnímať okolité hlasy, Colinove teplé prsty na mojej tvári a prítomnosť. Vypustila som všetky myšlienky a ponárala sa do čierno čiernej tmy.
Nebol to spánok. Skôr niečo ako vytrhnutie z reality. Oslobodenie od sveta, od myšlienok. Bol to stav, do ktorého som neprepadala veľmi často, no zvyčajne som v ňom strávila dlhé hodiny. Takže to v konečnom dôsledku spánok nazvať môžeme.
Tma...všade len tma. Taká krásna, záhadná, plná...pravdivá. Pôsobila zvodne a zároveň nevinne. Šťastne a smutne. Prázdno a predsa bez jedinej chýbajúcej čiastočky. Plná pravdy a zároveň plná lží.
Podvedome som do pľúc vdýchla vzduch a až teraz si plne uvedomila, že som sama v dome s troma ľuďmi.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 lilly twe Sb-nkoo lilly twe Sb-nkoo | Web | 23. března 2009 v 15:24 | Reagovat

jee to je peknee pokrackoo plsskyy

2 Lucy..twoje SBnQo Lucy..twoje SBnQo | Web | 23. března 2009 v 15:40 | Reagovat

kraasne..take mile a romanticke..hehe..ten dan bol podareny...=o)

3 Arya ♥ sbeeenko..tvoj vraždiaci anjel :D Arya ♥ sbeeenko..tvoj vraždiaci anjel :D | Web | 23. března 2009 v 16:03 | Reagovat

wow! uzasna kapitola...som fakt zvedava co sa stane :D wrrrrr pokracko

4 hwesa hwesa | Web | 23. března 2009 v 19:02 | Reagovat

jeeee... Dan je Colinov brat?? to bolo super :-) a ten Dan bol zlatý - keď chcel jej číslo :-)... no parádna kapitola... a strašne sa mi páčila tá časť z Colinovho pohľadu :-)... vážne super :-)

5 blaženka blaženka | 1. dubna 2009 v 20:13 | Reagovat

waw to je supr...nech uz je pokracko :-)) sa tesim

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama