DN - 21. Kapitola

14. června 2009 v 21:16 | Kalamity Jane |  Dievča noci
Hm...tak som dačo napísala. Dnes som dokonca blbla s kamoškami, tak mám kusa lepšiu náladu. Dúfam, že sa máte fajn a v škole Vás už veľmi neuháňajú. Ale už dám pokoj....veď napíšte keby dačo... Prajem pekné čítanie. Názov kapitoly je asi kus od veci, tak ale nič lepšie ma nenapadlo.
KJ

Ľudské problémy

,,Michail!´´ skríkla som a vrhla sa naňho. Vyvalil na mňa tmavo zelené oči, úplne identické s očami jeho staršej sestry. Vlastne boli úplne rovnakí. Ak by medzi nimi nebol taký vekový rozdiel, povedali by ste, že sú dvojčatá.
,,No...aj ja ťa rád vidím, Eliz.´´ zasmial sa a mrkol na mňa, keď som sa odtiahla.
,,Čo tu robíš? Keď som ťa naposledy videla, bol si o dve hlavy nižší a sadnúť za volant ťa ani nenapadlo.´´
,,Zato ty si stále krpatá. Sakra, veď vyzeráš ako pred štyrmi rokmi.´´ Premeriaval si ma zúženými očami a ja som sa nervózne usmiala. Ono...Alex vedela všetko, no jej malého bračeka sme do ničoho ťahať nechceli.
,,To robia tie plastiky.´´ Naznačila Alex ´nenápadne´ a hlavne ´potichu´. Ja som ju trochu tvrdšie štuchla do rebier a okamžite ju zachytila, keď ju to poslalo k zemi.
,,Sorry.´´ zamrmlala som, no ona sa aj naďalej mračila a držala masku drsnej ženušky.
Rozhodla som sa to ignorovať - aj tak sa o chvíľu odrazí - a radšej sa venovala Michailovi. ,,Čo tu vlastne robíš?´´
Kývol hlavou k Alex a vyškieral sa. ,,Pomáham segre s tvojim darčekom.´´
,,Nie je to živé, však nie?´´ spýtala som sa s obavami. Sú to blázni. Boli by schopní priniesť psa, mačku alebo morské prasa. Ja osobne proti zvieratkám nič nemám. To ony sa nebavia so mnou. Nepáči sa im, že sú na mojom jedálnom lístku...
Jednohlasne sa rozosmiali.
,,Prosím.´´ šepkala som úpenlivo.
Alex sa nado mnou zľutovala: ,,Neboj. Tvoj darček je len kus plechu.´´
Zdvihla som obočie a otočila sa na mladého. Pozorovala som ako jednu ruku zdvihol do výšky mojich očí a zaštrngal zväzkom kľúčov v nej. Ten zvuk mi liezol na nervy. Jazykom som cukla o zuby a vydala tak podráždený zvuk.
Pustil kľúče a moje pohotové reakcie ma prinútili ich chytiť. Zovrela som ich v prstoch a nechápavo pozerala.
,,Všetko najlepšie.´´ zaspievali svorne a rukami ukázali na auto, ktorým - ako som hádala - prišiel Michail. Prezrela som si ho a na kľučke od dverí vodiča zazrela striebornú mašľu. Keď som sa očami vracala k tým dvom, pozornejšie som sledovala detaily auta a vďaka znaku a ladným krivkám odhadla Dodge Viper. Boli to pekné a hlavne rýchle autá, ale pri týchto dvoch slovách sa moje vedomosti o nich končili.
,,To má byť vtip.´´ okomentovala som situáciu a čakala na ich výbuch smiechu.
,,Ale kdeže. Je tvoje.´´ zaštebotala nadšene Alex.
,,Ako ťa to mohlo napadnúť?´´
,,Počula som nejaké klebety...´´ významne sa na mňa zaškerila.
,,No jasné...môj Golf verzus nákladiak.´´ povedala som namrzene.
,,Ehm...nákladiak?´´ Zmätene sa na mňa pozrela a zamračila sa.
,,Nechaj to radšej tak...´´ zahovorila som to rýchlo a zväzok kľúčov preplietla cez prsty. ,,Stále neverím, že si mi kúpila auto.´´
,,Takže sa ti páči?´´ spýtala sa šťastne.
Prikývla som. ,,Ako by nemohlo?´´
,,Tak tu tak nestoj a nasadni.´´ No ja som ešte chvíľu váhala. ,,Fajn, stiahnem ti to z výplaty ak chceš...´´
Pozrela som sa na ňu a natiahla ruky, aby som ju objala. Pristúpila o krok bližšie a ja som si ju mohla pritiahnuť na hruď.
,,Ďakujem.´´ vyslovila som potichu a ešte tuhšie ju zovrela v objatí.
***
,,Naozaj nechcete ísť k nám?´´ spýtala som sa asi po stýkrát. ,,Máte pred sebou ešte dlhú cestu.´´
,,Nie...zvládneme to. A teraz ideme na jednom aute, takže sa môžeme striedať.´´ Významne na mňa pozrela a dodala: ,,Myslím, že by nás vaši neprijali s takým nadšením ako ty.´´ Obidve sme sa zachechtali. Myslím, že by ich fakt neprijali. Teda...Carlisle s Esme možno, ale ostatní...o tých by som sa postarala. Aj napriek tomu som ich pozývala len zo slušnosti a jasala, keď sa rozhodli nezdržovať. Niežeby som ich nemala rada - boli mi ako súrodenci - no stačí, že mi doma trpia Colina.
,,Tak vyrazíme!´´ zvolala Alex a nasadla do svojho Lamborghini. Pozorovala som ich, no potom som si na niečo spomenula.
,,Odprevadím vás za mesto... Michail, mohol by si ísť so mnou?´´
Zarazene na mňa hľadel, opierajúc sa o otvorené dvere auta. Napokon krátko prikývol a prešiel k môjmu novému krásavcovi. Ha! Uhádla som. Bol to Dodge Viper a na ceste sedel fakt úžasne. Nemohla som sa dočkať, až znova začujem pradenie motoru.
Otočila som kľúčom a pár sekúnd si v tichosti vychutnávala zvuk motora. Zaradila som rýchlosť, počkala, aby predo mňa na cestu mohla vyjsť Alex a nasledovala ju.
Nezačala som rozprávať. Ešte nie... Ani som nevedela ako sa spýtať.
,,Čo potrebuješ?´´ spýtal sa trochu napäto a netrpezlivo Michail a ja som k nemu kmitla pohľadom. Mlčala som len chvíľu a napokon to vzdala.
,,Čo sa deje?´´
Prinútil sa uvoľnil svoj výraz a pokúsil sa o bezstarostný úsmev. ,,Malo by sa niečo?´´
Teatrálne som si povzdychla. ,,Niečo sa deje. Nie som blbá. A Alex je mimo.´´
Chvíľu si ma premeriaval, zavrtel sa a uprel zrak na cestu. ,,Sú to obchodné záležitosti.´´ Mrzelo ma, že to povedal, akoby som do toho nemala právo rýpať.
,,Máte problémy?´´
,,Po Alex niekto ide. Tri atentáty za dva mesiace.´´
Chcela som dupnúť na brzdu, zhrozene sa naňho pozrieť a jačať, tak ako to vidíte vo filmoch. Len som prudšie preradila rýchlosť a zavrčala. ,,Kto?´´
V zornom poly som zazrela ako pokrčil plecami. ,,Myslíme si, že nejaký konkurent, ale nie sme si istí. Väčšina z nich nás podporuje, lebo nám verí. Tí ostatní sa nás boja.´´
,,Takže by ju teoreticky mohli chcieť odstrániť.´´
,,Nie. Nemajú na to. Je v tom niekto ďalší.´´
Prikývla som. ,,Prečo ste mi o tom nepovedali?´´
,,Alex nechcela. Keby si sa do toho začala pliesť, ohrozila by si okrem seba aj svoju rodinu.´´
,,Nezmysel,´´ krútila som hlavou. ,,Dokážeme sa o seba postarať.´´
,,Možno si drsná, no na hŕstku zabijakov nemáš.´´
,,By si sa čudoval.´´
,,Tak či onak, nevieš o ničom.´´
,,To myslíš vážne?´´
,,Smrteľne vážne. O ničom nevieš a do ničoho sa nebudeš pliesť. Máme svojich ľudí, ktorí sa o to postarajú. Takže žiadne reči pred Alexandrou.´´ hovoril vážne a spriama mi hľadel do očí. Ak by som nebola upír, neopovážila by som sa nepozerať na cestu, ale to bolo jedno. ,,Pozri,´´ prehovoril, keď som chcela otvoriť ústa a niečo namietnuť, ,,tu nejde len o to, či nám dokážeš pomôcť alebo nie. Naša rodina by utrpela, keby nám pomáhal niekto ako ty. Sama by si mala vedieť, že sme na svojej povesti závislí.´´
Sťažka som sa nadýchla a po minúte zaváhania prikývla a otočila pozornosť na šoférovanie. Ostala som ticho a k tej téme sa nevracala. Keď nechcú pomoc, mne je to jedno. Vlastne nie je, al som naštvaná. Sakra! Alex vie, čo dokážem a kto som. Štve ma, že má chce držať mimo, ale OK. Je to jej rozhodnutie. Ak to bude moc zlé, určite sa ozve...dúfam.
Pár kilometrov za mestom som odbočila na odpočívadlo, poriadne oboch vyobjímala a prinútila prisahať, že ak budú potrebovať pomoc, určite sa ozvú. Neozvú sa, ale s tým nič nespravím, tak prečo si trhať žili? Ešte som im zakývala a pár sekúnd sledovala cestu, ktorou šli. Slnko pomaly zapadalo, takže ten pohľad stál aj za viac ako pár sekúnd, ale jaksik som sa musela ponáhľať.
Povedala som, že prídem neskôr, no nepovedala som kam idem, a to im ešte budem vysvetľovať, kto je Alex. Myslím, že som sa im o nej zabudla zmieniť, takže sa naštvú a ešte mi budú vyčítať neopatrnosť a fakt, že nechránim seba ani rodinu. Blá, blá, blá. Pravidlá poznám, ale na čo potom sú, ak nie na to, aby sme ich porušovali? Och...a tie narodeniny. Musím to ututlať. Som príliš mladá na smrť.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 hwesa hwesa | Web | 15. června 2009 v 0:11 | Reagovat

hmmm... prečo mám dojem, že týmto to nekončí?? že sa aj tak nejako zapletie do tých "mafiánskych vecičiek"? ty počuj a mne nejaké auto nevybavíš? ale normálne, reálne :-)) a mohla by si dať zase niečo s Colinom :-))

2 wladka wladka | Web | 15. června 2009 v 11:41 | Reagovat

wauuuuu
skvele  rychlo dalsiu
a aj ja chcem uz Colina

3 katie katie | 15. června 2009 v 14:50 | Reagovat

super kapitola

4 Nellie Nellie | Web | 15. června 2009 v 15:08 | Reagovat

Som rada , že máš lepšiu náladu :) kapitola bola skvelá:)relatívne optimistická až po ten koniec . Tiež mám dojem , že sa do toho predsa len nejak zapletie :P

5 Wampire girl Wampire girl | Web | 15. června 2009 v 16:37 | Reagovat

som zvedava, co ma za lubom, hehe

6 benkas benkas | Web | 15. června 2009 v 17:51 | Reagovat

no rychlo dalsiu kapcu.....takto nas napinat...pana...
Ae je to vezne dobre.... som zvedava ako to bude dalej

7 JaneVoltury1 JaneVoltury1 | 15. června 2009 v 21:23 | Reagovat

fajnaa kapitolaaaa...len tak daleej:D:D..piiis piiis piiis:D:D....si dobraaa a kazdyy chce pokracovaniee:D:D:.tak naas neukracuj....my uz na tom normaalne ficiiime:D:D....si fakt dobraa v piisanii...a mnohii ti zavidiaa tvoj talent:D:D...gratulujeem...len uz pis daleej...a daj tam Colina:D:D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama