DN - 25. Kapitola

17. října 2009 v 22:22 | Kalamity Jane |  Dievča noci
Rozhodla som sa viac nenaťahovať. Priznávam, túto kapitolu som mala napísanú už celkom dlho...no v tej dobe som zverejnila KV a nechcela som, aby ste mali všetko nakope a potom museli zasa dlho čakať. Ale teraz tu kapitola už je. Zatiaľ nemám nič nové, ale rozpísala som kapču ku OGTL-HE. Dokončím ju čo najskôr...podľa toho ako sa bude dariť všetko okolo.
Ozaj! Dnes som bola nakupovať. Chcela som si kúpiť čižmičky a kabát na zimu, ale nejako to nevyšlo. Namiesto toho som domov dovliekla plyšové papučky (psíkov), aby mi v škole nebola zima :D a namiesto kabáta telku. Ale nesťažujem sa. Budem si pekne písať v teple postielky a popri tom môžem kukať nejaké blbosti. Možno to pomôže, keď nebude furt okolo pobehovať mama a niečo riešiť :).
Hm...a ešte niečo. Menu som dala ako tak do poriadku, no SB sa mi moc kopírovať nechce. Niežeby som bola extrémne lenivá, ale videli ste koľko Vás tam je? A každého prepisovať a kopírovať linky? Že baf! Tak pokiaľ by Vám to nevadilo, zatiaľ to nechám tak. Vďaka za pochopenie.
Ale už končím. Brú noc.
P.S.: Sry, ale lepší názov ma nenapadol. Nemám fantáziu :(


Blázni s.r.o.


A tak som pokračovala...
,,Koľkým rodinám budeš ešte otravovať život, kým si uvedomíš, že nikam nepatríš?´´ spýtala som sa uštipačne.
,,Tvoja je posledná.´´ odpovedal mrazivo a držal ma pevným pohľadom.
,,Nedovolím, aby si rozbil našu rodinu!´´
,,Ty to zvládneš sama. Nikdy ťa nenapadlo, že jediným prekliatím pre ňu si práve ty?´´
Ruky som si musela zaťať do pästí. Dostávala som sa do varu, ale ešte stále som mala dosť rozumu na to, aby som ho nechala udrieť prvého. Chcela som, aby udrel prvý...ale dochádzali mi nápady.
,,Vieš, naozaj mám každou sekundou väčšiu a väčšiu chuť, vyhodiť ťa z tohto domu.´´
V očiach sa mu zalesklo, akoby škrtol zápalkou a zmenšil už aj tak malú vzdialenosť medzi nami. ,,Podobne, zlato.´´
Musela som sa premáhať, aby som ním neprerazila náprotivnú stenu. ,,Nehovor mi zlato!´´ zahučala som po ňom hrozivo.
Lenže ním to ani nepohlo. Práve naopak - úsmev sa mu ešte viac rozšíril. ,,Ó, áno. To privilégium má len ten...ako sa volá? Connor? Nie, Colin! Je to úžasný pocit, hrať sa s potravou, hm?´´
,,Aspoň nie som odkázaná na známych, ktorí mi s trochou šťastia niečo dohodia.´´ zavrčala som s pocitom, že tú bitku nakoniec predsa len začnem ja. ,,Na rozdiel od teba viem, čo znamená byť milovaná.´´
Skutočne som si nevšimla, kedy sa stihol pohnúť. Jeho výpad som zaregistrovala, až keď som letela príliš rýchlo nato, aby som mohla samovoľne zastaviť. Preletela som celú miestnosť, vrazila do stĺpika postele, ktorý držal baldachýn a prebúrala ho. Nezastavilo ma ani čelo postele a ja som s obrovským rámusom a rozzúreným zavrčaním vrazila do steny.
Ešte dlho po náraze som mala pevne stisnuté viečka. Nemohla som sa zbaviť dunivej bolesti hlavy a tak som ostala v rovnakej polohe, vediac, že ak by som naozaj mohla, rozrevala by som sa ako malé decko.
Až neskôr som si všimla, že sa skutočne nemôžem pohnúť. No to, že to nebolo spôsobené žiadnym úrazom som si uvedomila, až keď sa ma akási neznáma sila pokúsila rozdrviť. S hrôzou som si uvedomila ďalšiu vec: Nathan nepotreboval žiadny pohyb, aby ma dostal tam, kam chcel. Zakliala som, no z úst sa mi vydral len priškrtený sykot.
A potom tá sila povolila. Nielenže som mohla dýchať, moje telo sa spustilo na zem a ako som ucítila, vzala som so sebou aj kus tapety. Na všetkých štyroch som očami zaletela k páru topánok, ktoré sa ku mne o pár metrov priblížili. A vyrazila som.
Prudko som do Natha vrazila a tvrdo ho zvalila na zem. Chytil ma okolo ramien, akoby ma chcel objať a párkrát nás prevalil doprava, kým neskončil navrchu. Myslím, že by to bolo romantické, ak by sme sa nechceli pozabíjať.
Zaklonil hlavu a mne tým pripomenul tých zlých upírov z filmov chvíľu predtým ako sa svojej obeti zahryznú do krku. A tak som dala na vymyslené filmy, a kým mi stihol odtrhnúť hlavu, vymrštila som sa dopredu.
Malo to presne ten účinok, ktorý som chcela, hoci...hm...so zanedbaním drobného detailu. Spoločne sme preleteli o pár metrov ďalej, prebúrali moje obrovské okno a zleteli z druhého podlažia. Dopadli sme na strechu Emmettovho Jeepu.
Ako tak som si uvedomila, kde som a Nathan ma jedným dobre miereným kopancom do brucha skopol na štrkovú príjazdovú cestu.
Vyskočila som na nohy, rozbehla sa po ňom a v skoku, ktorým som chcela prekonať posledných pár centimetrov medzi nami sa premenila. Moje oči sa o niečo predĺžili, namiesto pokožky mi vyrástol čierny huňatý kožuch a červené nechty nadobudli tvar pazúrov. Labou som sa zahnala po jeho tvári a ucítila, ako sa mi podarilo zadrapnúť do kože, sťa kameň.
Podarilo sa mu zhodiť ma zo seba a odsotiť naspäť k autu, ktoré som tesne minula. Môj pád mi pripomenul hádzanie žabiek do priehrady. Hodnú chvíľu som letela a napokon sa už len párkrát odrazila od zeme ako kameň od hladiny. A napokon som sa ponorila do lesa za domom. Zarevala som, keď ma zastavil hrubý hrčovitý koreň, trčiaci spod zeme.
Ťažko som dopadla na zem a snažila sa pozbierať sily. Cítila som sa, ako keď mnou pred pár rokmi zametal Edward. Ale to bolo tým, že bol na love a ja som bola chutne vyzerajúce zvieratko.
Aj teraz som bola vo zvieracej podobe, a zjavne mi to ani teraz nepomohlo. Kto to hovoril, že sa učíme na vlastných chybách?
Premenila som sa do svojej ľudskej podoby a rozbehla sa po Nathovi, ktorý mi šiel naproti. Opäť sme dopadli na zem, tento krát ja navrchu, pokúšajúc sa odtrhnúť jednu z jeho končatín. Chytil ma pod krkom, pretočil a celou silou hodil o zem. Myslím, že som mala dosť, no on ma chcel asi fakt zabiť. A to ma vraj mal rád...
Ostala som ležať na chrbte a s pevne privretými očami zhlboka dýchala.
,,Vstávaj!´´ Zavrčal na mňa, no ja som sa ani nepohla. Pocit uspokojenia konečne prišiel. ,,Tak bude to?´´ Počula som ako sa ku mne blížil. A stále som nereagovala. ,,Alebo sa vzdávaš?´´ Zasyčal mi do ucha a ja som sa uškrnula. Držala som úsmev, aj keď ma chytil za nohu a dvihol do vzduchu. Ale aspoň som otvorila oči.
,,Pekný výhľad.´´ zaštebotala som. Stáli sme na strome. Teda...stáli. Ja som visela za členok dole a smiala sa na svet.
,,Prestaneš sa smiať, keď ťa pustím?´´ spýtal sa namrzene a trochu so mnou zakýval. Myslím, že mu liezlo na nervy, že sa už nechcem biť.
,,Nie.´´ Namietla som a on si vzdychol. ,,Najradšej by som ťa roztrhal.´´
Prestala som pozorovať zem podo mnou a dvihla hlavu, aby som sa mu zahľadela do očí. Usmiala som sa tým úprimným úsmevom, ktorý jeho ešte viac vytočil. ,,Mňa to už prešlo.´´
,,Tak načo to bolo dobré?´´
,,Štveš ma odkedy si prišiel.´´ Pokrčila som plecami a odvrátila tvár. ,,Chcela som si udrieť.´´
,,Si tupá.´´ Skonštatoval a pustil ma.
Z ohlušujúcim treskom som dopadla. Zase. Radšej som prestala rátať koľko krát som si už potykala so zemou. A odrazu som sa začala smiať. Smiala som sa, aj keď som nebola úplne v poriadku, Nathan ma naštval a opäť som sa chcela pobiť, no smiala som sa. Zoskočil ku mne, vrhol na mňa jeden z tých divných pohľadov a neprestával ma úporne sledovať.
Len som pokrčila plecami a prinútila sa vstať. Vykašlala som sa na Natha a svižným krokom zamierila k domu.
,,Hej! Eliz, stoj!´´
Obzrela som sa dozadu. Rozbehol sa za mnou a ja som rozmýšľala, že ak ma ešte raz napadne, vážne mu ublížim. ,,To to skončíme takto?´´
,,Ako?´´
,,Je to divné. Nepozabíjali sme sa, nevrhli sme sa jeden druhému do náručia.´´
,,Nebuď naivný.´´ Povedala som so smiechom, no jemu to asi smiešne neprišlo. Zastavila som a vážne naňho pozrela. ,,Ty si fakt myslíš, že máš šancu po všetkom čo si mi povedal? Vyjme toho, že mám priateľa.´´
,,Po tom, čo si ty povedala mne! A prestaň sa konečne oháňať tým idiotom. Za pár rokov z neho bude senilný dedko bez zubov.´´
V mojom vnútri opäť vzplanul oheň a ja som po ňom zúrivo zavrčala. ,,Nezačínaj, lebo ti vážne utrhnem hlavu a zavesím na luster v mojej izbe.´´
,,Tak toho sa bojím.´´ Povedal posmešne.
Zhlboka som sa nadýchla, pokrútila hlavou a pevne sa vystrela. ,,Máš čo si chcel.´´ Zavrčala som a skočila mu po krku. Držala som sa ho pevne ako som vedela a kým sa ma on pokúšal striasť, ja som si hľadala cestu k jeho krku.
Takmer som sa doňho zahryzla, keď ma tá tajomná sila opäť hodila dozadu. Zarevala som, no ešte stále som nedopadla. Šklbala som sebou a kopala nohami, no namiesto k zemi som stúpala vyššie a vyššie. Bože, čo som nejaký operenec, alebo čo?
To, že moje telo ovláda niekto iný ma rozzúrilo a ja som začala ešte viac kopať. ,,Bastard!´´
Nathan sa na mňa zdola veselo usmieval. Hm...asi takto sa cítili muklovia v Harry Potterovi.
Moje stúpanie sa zastavilo a ja som si založila ruky na prsiach. ,,Si taký zbabelý, že sa bojíš bojovať fér.´´
Len pokrčil plecami.
,,Nathan, daj ju dole!´´ zakričal niekto od domu. Obaja sme natočili hlavu za tým hlasom. Carlisle, Esme, Jasper, Emmett a Bella sa k nám rútili, na tvári každého ustaraný výraz.
,,To ste si dali na čas.´´ zamrmlal Nath.
,,Nepredpokladali sme, že to zájde takto ďaleko.´´ povedal Carlisle mrazivým hlasom. ,,Daj-Eliz-dolu!´´ každé slovo odsekol a premeriaval si ho vážnym pohľadom.
,,Aby sa na mňa zase vrhla? To nemyslíš vážne! Je ako neriadená strela.´´
Jasper naňho vrhol jeden škaredý pohľad a natočil sa mierne doľava. ,,Bella?´´
Netušila som, čo by mohla Bella dokázať, ale kým mi to došlo, bolo neskoro. ,,Nie!´´ Vykríkla som prudko. Odrazu ma vo vzduchu už nič nedržalo a ja som sa zrútila na tú prekliatu štrkovú cestu. Ozval sa rachot ako hrom a zem podo mnou sa na okamih zachvela. Bol to hnusný pád aj na mňa. Z pätnásť metrovej výšky sa dobre nepadá ani upírovi.
Zahrešila som a bolo mi jedno ako sa k tomu postaví Esme.
,,Prepáč.´´ pípla Bella a vystrela ku mne ruku. Chcela som sa jej pridržať, no to ma na okamih ochromila bolesť v ramene. Vykríkla som a moje ďalšie slová sprevádzali ďalšie nadávky. Prevalila som sa na pravý bok a držiac si rameno sa vydriapala na nohy.
Hneď ako som stála ma chytili strašné nervy a začala som zúrivo skákať na jednom mieste. Nie, nie som blázon. No, keď máte pocit, že vám niekto ťahá za každý nerv v tele, nedokážete pokojne stáť.
Ostatní ma nechápavo sledovali. Okrem Jaspera - ten vedel čo cítim.
Rozbehla som sa proti najbližšiemu stromu a plnou silou doň vrazila poškodeným ramenom. Myslím, že mi v ňom niečo puklo, no hlavné bolo, že sa mi ho podarilo nahodiť späť.
Naštvane som po Nathanovi fľochla a kráčala k domu.
Na dnes toho bolo fakt veľa. Takže, Elizabeth, vitaj doma.
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 lilly twe SB-čko čo te lowuje:o) lilly twe SB-čko čo te lowuje:o) | Web | 17. října 2009 v 22:39 | Reagovat

no waw tak tato cast bola... waw nemam slow... uplne ze super... waw fest super strasne dobra.... len takd alej :o)

2 Nellie Nellie | Web | 17. října 2009 v 23:17 | Reagovat

niečo podobné som čakala:D a neviem, prečo som čakala , že ju Nathan pobozká  ;-) Hold, som divná  :-D strášne sa mi kapitola páčila a dúfam , že ďalšia pribudne čoskoro :)

3 Andy Andy | Web | 18. října 2009 v 12:45 | Reagovat

:´D to bolo dobréé :D :D :D milujem tvoje hlášky, omg :D :D :D úplne úžasné :) a s Nellie nesúhlasím :D nemal ju pobozkať .D fakt bohovksá kapitola :) čo takto urobiť mi radosť ďalšou? *dog eyes* :D

4 hwesa hwesa | Web | 18. října 2009 v 13:55 | Reagovat

tiež som proti udobrujúcemu bozku medzi Eliza Nathanom - no fuj tajbl!... a dosť ma pobavil ten záver s vykĺbeným ramenom - to jej ho nemohol napraviť niekto z rodiny?? musela naletieť na strom? :D :D dosť haluz... a som rada, že sa takto vyriadila :D kľudne by som ho aj ja mlátila od rána do večera  už len za to, že je... a to nehovorím o tom, keď urážal Colina! :D

5 Wampire girl Wampire girl | Web | 18. října 2009 v 17:17 | Reagovat

haha, tak tato kapitola bola tusim najlepsia zo vsetkych!  :-D  :-D  :-D
a nevadi, ak sa nezucastnis v utorok na tom prekvapku. no co uz... :-(  :-(
som zvedava, o com bude dalsia kapitola... :-D  :-D  :-D

6 chuckyna chuckyna | Web | 18. října 2009 v 23:06 | Reagovat

aloha :)
Tak už mám zase PC, takže zítra se pokusím dohnat propásnuté kapitoly :)

7 Selene Selene | Web | 21. října 2009 v 10:43 | Reagovat

na blog robím zápis do sonb..dovod,vela plagatov z new moonu..nemám to kam dávat

8 Benkas Benkas | Web | 22. října 2009 v 20:58 | Reagovat

hmmm...super to bolo

9 chuckyna chuckyna | Web | 22. října 2009 v 21:19 | Reagovat

ty krááásooo!!! :) Fakt hustá kapitola.. Dobrá bitka :D Napsala jsi to úžasně, úplně jsem to viděla..
Ach jo, nesnáším dilema.. Nath nebo Colin?? :D

10 ClaudiaCharlotte Ell ClaudiaCharlotte Ell | Web | 24. října 2009 v 14:55 | Reagovat

tak to bolo drsné =D... v dobrom slova zmysle... veľmi sa mi to páčilo=)

11 Nesis Nesis | Web | 25. října 2009 v 18:45 | Reagovat

skapala som! ja toho Nathana milujem a neznášam zároveň... ale problém colin mám jednoznačne vyriešený NATHAN! :-D  :-D júúú geniálne!

12 Gabrielle Gabrielle | Web | 29. října 2009 v 15:22 | Reagovat

paráda, rýchlo ďališiu kapitolu.

13 Flammea Flammea | Web | 14. listopadu 2009 v 22:59 | Reagovat

čaute... máš uplně suprovou povídku a musim uznat, že jsem si ji na první pohled oblíbila... prostě super... a tak doufám, že co nejdřív přidáš novou kapitolku  ;-)

14 nat nat | Web | 20. listopadu 2009 v 11:03 | Reagovat

hej uzasna kapitola, rychle dalsi!!!!!!! ;-)  moc se mi to libi

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama