29. Kapitola

13. dubna 2010 v 9:12 | Kalamita |  One girl, two lifes - Happy End
NUTNE PREČÍTAŤ!
...pretože sa idem vyhovárať. Ono... kapitola je krátka. A sú tam... hm, no dosť bludy. Ak mám byť úprimná, ani poriadne netuším čo je v tom napísané. Teplotu som síce nemala, ale začínam podozrievať ten teplomer. :)
No vážne. Musela som tam niečo napísať. Tak sa nezlaknite, ak bude zrazu z jedného dňa mesiac, OK? Neberte to tak, že to chcem flákať. Len netuším aké omáčky tam mám postrkať. Musela som to urýchliť, čo nie je najlepšie, ale nebite ma, prosím. Snažím sa dopracovať k niečomu zábavnejšiemu (aj keď mi to v tejto chvíli príde ako riadne prešpekulovaný chaos hraničiaci s B-čkovou telenovelou. :( No nič. Aj tak dúfam, že sa Vám z toho aspoň niečo zapáči. Názov berte s rezervou.
A prajem pekné čítanie.
P.S.: Všetci chorí: To sem dopadli, čo? Hh... ale tiež Vám prajem skoré uzdravenie.



Nárast mužskej populácie


                Bola som naštvaná. Nie, zúrila som! Letela som chodbou, len matne si spomínajúc na cestu do klubovne. Čo si o sebe, dočerta, myslí? Čo si o sebe myslia všetci? Som svojprávna. Skoro dospelá. Nepotrebujem opatrovateľku. Bože!
                A to vylievanie citov bolo čo? Som snáď nejaká vŕba, aby som to všetko počúvala? "Jediné čo viem, je údajná strata pamäte..."
                Zúrivo som vbehla za roh a prekvapene zastavila. Slepá ulička. No prosím. Home, sweet home.
                "Do Snapeovej pšenice!" Zakliala som. Za mnou sa ozval tichý smiech, tak som sa otočila. Stál tam... chalan. Taký obyčajný. Tmavé vlásky, veselý pohľad. Postava... by stála za hriech.
                Skepticky som vytiahla obočie a čakala. Odlepil sa od steny, o ktorú sa opieral a pristúpil. V mojej bojovej nálade som naňho chcela niečo zajačať, no nedalo sa prehliadnuť kravatu v chrabromilských farbách a odznak. A cigaretu v ruke.
                Môj krajne nepriateľský pohľad sa zmenil na milú tváričku. Zaregistroval moju zmenu a zapaľujúc si cigaretu mi ponúkol.
                "Si moja záchrana." Vyriekla som vďačne a slastne potiahla. Zaklonila som hlavu a vyfúkla dym dohora.
                "Bolo mi potešením." Zaškeril sa a vystrúhal niečo ako poklonu.
                Ja som len naďalej krútila hlavou. "Hm... som Melinda."
                Prikývol. "Poznám ťa." Pobavene sa uškrnul vtipu, ktorý poznal len on, no podal mi ruku. "Ja som Matt."
                "Mala by som ťa poznať?"
                "Mala."
                "Aha..." inteligentné. "Vo veci...?
                "Nič zaujímavé."
                Opäť som prikývla a rozhliadla sa. Ohorok z cigarety som vložila brneniu do ruky a čakala. Matt ma sledoval so zdvihnutým obočím. A zjavne to nebolo prvýkrát čo sa mi ho podarilo pobaviť. Svoj ohorok vyhodil cez okno a so mnou po pravici vykročil do hradu. Ako som neskôr zistila, išli sme do veže, zložili sa v pohodlných kreslách pri krbe a len tak sa rozprávali. Poohovárali sme profesorov, naplánovali útok proti slizolinčanom a vymysleli leteckú trasu do Rokwillu.
                Fajn, teraz hovorím trochu z cesty, ale nič lepšie, dokonca ani prospešnejšie sme nevytvorili. Bolo to len nudné trávenie poobedia.

                "Čo si s ním vlastne robila?!" Lily bola naštvaná. No tak to sme dve. Ona, ale z úplne iného dôvodu. "Mel, dobre ti radím, nebav sa s ním!"
                "Fajn!"
                "Čo ti je?"
                "Nič, prepáč. Len nie som vo svojej koži."
                Prikývla a jemne mi poklepala po ramene. "Už to nerieš. Pôjdeme sa najesť, dobre?" Tento krát som prikývla ja a nasledovala ju.
Lily nechápala, prečo som sa bavila s Mattom. Ja som zase nechápala, prečo mi o ňom nechce nič povedať.
Takto sme obidve mlčali a nakoniec sa zhodli na tom, že je to len dobre.
                Večera bola... dlhá. Nebola som hladná. Black na mňa civel. James na mňa civel. Remus sa tváril, že nie. Nina sa tvárila, že je všetko v poriadku a Lily sa do mňa snažila natlačiť všetko jedlo zo stola. Matt sa na mňa usmieval. Black sa mračil na Matta, James s Remusom sa mračili na Blacka. Neskôr sa na Matta mračili aj oni. Lily si držala pokoj Angličana.
Ja som sa usmievala na všetkých. Celá tá situácia bola taká nudná, že mi dokonca prišla komická. Prestala som sa smiať, až keď ma jedna stará profesorka - nemohla som jej prísť na meno - upozornila na neprimeranú dĺžku mojej sukne. Vyjadrila ľútosť nad nedostatkom v školskom poriadku a odšuchtala sa preč. Hneď na to si ma podala McGonagallová a odovzdala mi rozvrh hodín.
"Možno by som to mohla vytĺcť z niekoho iného." Mrmlala som si popod nos. "Hej. Remus by to mohol tiež vedieť. Alebo Black! No jasné. Mračil sa. Takže to vie..." Zaujato som prikyvovala, občas mrkla pod nohy, aby som sa nepotkla na schodoch.
"No keď sa to tak vezme, so Siriusom nemáme ten najlepší vzťah."
Zarazila som sa s jednou nohou nad schodom. "Odkedy mu hovorím Sirius?" Takmer som zajačala.
"Rozprávam sa sama so sebou." Páni. Som vážne rada, že so mnou nešli aj ostatní. "Bavím sa sama so sebou. A nahlas!" Krútila som hlavou, neveriac v túto situáciu. Som chorá. "Vážne chorá."
Trpiteľsky som zamraučala a pridala do kroku. Prebehla som cez portrét a vyšla do schodov. Na nočnom stolíku ma čakali moje prášky. Dala som si hneď dva a hodila sa do postele.

Ďalší deň bol takmer rovnaký. Oni sa mračili a ja smiala. Aj ďalší deň bol taký. A ešte jeden, a ešte jeden. Ubehol týždeň a ja som bola stále na tom istom. Len s malou výnimkou. Už som sa začala mračiť aj ja.
Cítila som sa ako doma, a predsa v inom svete. To ľudia okolo mňa boli ako v cudzom prostredí. Ich pátravé pohľady ma prenasledovali všade. Kontrolovali ma, robili si starosti. A bolo to od nich vážne milé, ale ich prehnanou starostlivosťou sa zhoršovala moja schizofrénia. Nie som lekárka, o medicíne viem veľké makové, ale rozprávať sa so sebou každý deň je podľa mňa zhoršenie. Ale možno som si to celé len vsugerovala. Ako vravím, nie som lekárka. A nebudem im skákať do záhradky.
...dva týždne.
...mesiac.
Bolo zvláštne o tom takto uvažovať. Ubehlo to príliš rýchlo a ja som sa stále cítila ako na začiatku. Medzi mnou a mojimi priateľmi sa nič nezmenilo, Black sa ma stále snažil o niečom presvedčiť, ale ja som ho nepočúvala. Mala som dosť svojich problémov. Aj napriek doktorovmu predpokladu sa spomienky stále nevracali. Za ten mesiac som bola dvakrát na kontrole, kde sa ma urputne snažili presvedčiť o tom, že pokrok nepríde zo dňa na deň. Jediný problém bolo, že som tú nespokojnosť videla v ich tvári. Jazyk klamať môže, ale oči nie.
Pokrútila som hlavou, vysypala si na ruku tri veľké, škaredé tablety a rýchlo ich prehltla. Konečne zazvonilo, ja som si pozbierala svoje veci a chcela čo najrýchlejšie odísť z učebne, keď sa ozvalo tiché klopkanie na okno. Otočila som sa tým smerom a uvidela známu sovu. Okamžite som sa rozbehla k oknu a odviazala jej z nohy lístok. Rýchlo som ho preletela očami a takmer sa zložila. Bol od Thoma.
Zúfalo som strelila očami po Lily a Nine, ktoré ma zvedavo pozorovali. Zahryzla som si do pery, pohladkala sovu a skrčila list. Hodila som ho do tašky a ponáhľala sa preč.
"Stalo sa niečo?" spýtala sa vystrašene Nina. Krátko som pokrútila hlavou a sľúbila, že im to potom vysvetlím.
Takmer som bežala, aby som sa mohla čo najskôr zavrieť v izbe a narýchlo zosnovať plán. Baby išli hneď za mnou a mlčali, no nemohla som si nevšimnúť výraz v Lilinej tvári. Akoby som sa už naozaj zbláznila.
Ťahala som ich za sebou, kým sa ku mne nepredral známy hlas. Zastavila som, skôr než by som vyletela za roh a vystrela ruku, aby som zastavila aj tie dve. Kývla som smerom, odkiaľ zvuky prichádzali a ústami naznačila, že máme problém.
Vyzerali zmätenejšie ako predtým, no keď sme spoločne, takpovediac vyklonili hlavy, ozval sa trojhlasný povzdych. Stiahli sme sa späť a razom som na sebe ucítila dva páry očí.
"To je...?" Lil otázku nedokončila, no ja áno.
"Chris." Zašepkala som a spustila sa po stene až na zem. Zložila som si tvár do dlaní a hlavou mlátila do steny. "Bože, Bože, Bože..."
Začína sa moje peklo. Sirius Black bol zlý sen. Sirius Black a Chris Masson, to je nočná mora. Toto bude chcieť viac ako tie tri cigarety, ktoré som mala vo vrecku. A pevnejšie nervy aké mohla mať bláznivá schizofrenička s amnéziou.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 lilly ... sBčko lilly ... sBčko | Web | 13. dubna 2010 v 10:04 | Reagovat

waw... úžasne... mne sa nezdala nudná ani tak.. bola super=DD

2 Chris Chris | 13. dubna 2010 v 13:51 | Reagovat

kapitola bola v pohode... nebola taká nudná

3 CajushHP CajushHP | Web | 13. dubna 2010 v 14:20 | Reagovat

Kapča bola fakt krátka, ale to mi ani tak moc nevadíí.Vlastne vobec nebola zlá, v pohode bola

4 Andy Andy | Web | 13. dubna 2010 v 18:06 | Reagovat

no do kelu xD všichni svatí s námi :D :D až na to, že bola krátka, bola fajn :):)

5 Nellie Nellie | Web | 13. dubna 2010 v 19:10 | Reagovat

až na to, že bola krátka, bola super :) Páči sa mi koniec ;-)   Táák sa teším na ďalšiu :D

6 Benkas Benkas | Web | 14. dubna 2010 v 19:12 | Reagovat

waw...super kapitola...len vaazne kraatka....:D tak pokracovanie a ryychlo...xD

7 AliceLi AliceLi | Web | 15. dubna 2010 v 17:49 | Reagovat

Super! Teším sa na pokračovanie :)

8 Lia Lia | 15. dubna 2010 v 21:05 | Reagovat

no dokelu,,uz aj Chris??:D..ja z nej odpadnem:D.ked ich ma tolko vela..tych chalanov..jedneho moze darovat:DD

9 monca-1235mc monca-1235mc | Web | 16. dubna 2010 v 14:45 | Reagovat

vobec to nebolo nudne :D paradna kapitolka :D a nemysli si, ze ked som zrusila blog, tak nebudem citat tvoje poviedky, to si vyhod z hlavy :-D  :-D  :-D

10 nika nika | 13. května 2010 v 13:48 | Reagovat

jane ja ta dorazím,,  toto ze je zla kapitola??? spamataj sa dievca

11 passia passia | Web | 28. července 2010 v 0:25 | Reagovat

tak toto bude zaujimave :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama