Ale úplne vážne, nekričte na mňa, prosím...
*Malilinkatá, prikrčená, s nevinným faceom a psím pohľadom.* Tak som si povedala, že sa ozvem... po dlhšej dobe, by sa možno patrilo, ja viem. A opakujem, nekričať! A nebiť! Lebo som len malinké, choručké To... Ale nie choručké... bo to ja furt, ale aspoň už viem diagnózu :D Vraj CC syndróm (spolužiak sa mi smeje... vraj sa nemám hrať s muchami CC), ale to nič, lebo to sa mi stále darí zbierať neliečiteľné choroby, ktorým názov neviem vysvetliť. Ale je to celkom haluz... ono to je len to, že mi mrte puká v krku a bolí ma z toho hlava... Ale pán doktor mi múdro poradil sedieť vystretá pri všetkých činnostiach (počítač, telka, rysovanie...) Rysovanie! Nechcem byť múdra, ale ešte sa mi nepodarilo vymyslieť vzpriamenú polohu, keď musím byť nad tým výkresom zohnutá (som dutá ja, alebo on?). Ale to je fuk... ja len tak okrajovo, že čo je nové...
No keď sme pri tom, čo je nové, tatík asi tak pred týždňom a pol odišiel do Rajeckých a vzal si zo sebou notebook (áno... následujú výhovorky, ktoré mám tak rada). Pri tej príležitosti som ja prišla o dobrého priateľa a keď napíšem pár nevinných čiarok, tak jedine na papier. Podstatné je na všetkom tom len to, že má bráško na počítači zlú klávesnicu (čisto môj názor, proste mi nesedí) a tatík ešte horšiu. Furt ju mám chuť vyšmariť z okna...
Takže nepíšem. Keď som dačo chcela, prešla ma chuť, premyslené plány sa stratili, som zúfalá (takže to asi nebude len chyba tej klávesnice :-/ ). Proste... na nové kapitola sa musí čakať... Možno ma mini-čierny-krásny-múdry-občas spomalený-no milovaný noťásek nakopne a keď sa daddy vráti, budem písať.
Pomaly prestávam tušiť o čom som chcela mlieť. Tak ja radšej pôjdem... ešte musím dokresliť výkres na ODK. Si to predstavte... takú kupolu v TT. Boli sme v pondelok na celý deň kresliť v meste :)
Ale už fakt idem... ak nájdete v článku dajaké chyby, proste ignoreeeeeee. Nechce sa m to po sebe čítať. Som znudená, zlenivelá a cítim sa jak z Ťapákoviec fajty (drahá to Timrava).
Adios lásky, lúčim sa a prajem pekný zvyšok večera. Užite si od zajtra víkend, prípadne prihoďte nejaké pikošky z Vášho života. Akosi nemám čas veľmi čítať články. I´m sorry, my friends. A odpustite SB-nka, že sa Vám nevenujem. :(
zuzu | 
skuskove a koniec roka su ako za trest... 
jééj, som rada, že nie som jediná oťapená
rovnako zlenivetá, nič sa mi nechce... fúúú... :P