Hoj! Ahoj!

Opäť sa ozývam, opäť bez kapitoly, ale ja už tuším, že si zvykáte (vo voľnom preklade "Prepáčte." )

Očividne si predlžujem dovolenku a sklamaná zisťujem, že to AŽ tak platné nie je. Nie žeby som sa nesnažila. Píšem. Ale niečo kus iné. Niečo nové, niečo... Chucky vie...

OGTL vyletelo z hlavy, múza na túto tému si užíva platené voľno. A hoci by DN-ko mohlo ísť, môj spomalený mozog (mimochodom úplne flegmatický k uzatváraniou známok) a záľuba v leňošení to proste nedajú. Vŕŕŕ... Viem, že Vás to musí štvať, a viem, že nad takýmito článkami pretáčate oči, ale inak sa proste NEDÁ. A komu to vadí, nech si strčí... píšťalku do úst a zapíska. Lebo ja Vám hovorím: "Raz to príde! ... a všetci sa dočkáme." Btw.: Už som spomínala, že by som chcela aktuálne žijúce (2) poviedky dokončiť do začiatku letných prázdnin? Ha-ha... a že neviem rozprávať vtipy...

Mimochodom, konečne sa dostávam K VECI a idem rozprávať o tom, prečo tento článok vlastne vznikol. Zajtra odchádzam do Poľska. "Boli vyslaní, aby zachránili zem!" :D Nie, nie. Len sa organizuje výtvarná súťaž a naša ZUŠ-ka (mala by som brať prachy za reklamu) sa zúčastňuje tiež. Vraciam sa v nedeľu, ale keďže budem musieť dohnať dva dni v škole (a bude toho sakra moc), pravdepodobne nič nepribudne (optimisti, nezabúdajte na tú flegmu, ju?).

Hm... to by tak mohlo byť vše. Asi by som sa mohla ísť pobaliť (konečne!). Mám existenčný problém, neviem čo si vziať. Takže to idem riešiť. Zbaliť sa na štyri dni aj s cestou by nemal byť problém, či? Ouč...

Tak sa majte krásne, nezabudnite sem občas mrknúť a želám Vám pekný koniec týždňa.

Hoje moje! Kiss, Vaša Jane.