30. Kapitola

23. července 2010 v 9:43 | Jane |  One girl, two lifes - Happy End
Hojky!
Tak Vám pridávam tú sľúbenú kapitolu k OGTL :). Myslím, že je trošku zvláštna. Hlavne kvôli Melindiným reakciám. Často krát mi príde, že tá postava ani nevie čo chce :). Budem sa sťažovať u autora :D. Ale musím uznať, že sa mi celkom páči, aj keď som ju po sebe vlastne nečítala. Ešte sa to pokúsim napraviť.
By the way, večer odchádzame na tú chatu, takže tu týždeň určite nič nepribudne, ale budem sa snažiť niečo zosmoliť.
Majte sa krásne a užívajte slniečko. Vaša Jane :)



Opäť medzi priateľmi

                Pozbierala som sa a nasadila chladnú masku. Išla som inou cestou a keď som konečne dorazila do klubovne, narazila som na Jamesovu partu. Nepáčil sa mi pohľad, aký na mňa Sirius hodil, ani jeho krok mojím smerom. Akosi podvedome som sa chystala zdrhnúť, keď v tú istú chvíľu vstúpil Chris. Toľko chrabrých by mali vyhubiť.
                Sirius stál v okamihu za mnou, jednu ruku na mojom páse. Privrela som oči, zaťala zuby a odstrčila sa od neho.
                "Ty!" Bodla som mu prstom do hrude, "ty," ukázala som na Chrisa, "a ty!" Zamračila som sa na Matta, zjavne pobaveného tou situáciou, "mi dáte pokoj!" Rozhodla som nekompromisne a unavene sa odvliekla do izby.
                Všetok ten zhon okolo ma unavoval. V noci som nemohla spávať, snívali sa mi veci z minulosti, hoci som neverila, že sú to vracajúce sa spomienky. Škola bola náročná a aj napriek snahe som doteraz nedobrala učivo, ktoré som zameškala. Vlastne sa mi ani veľmi nechcelo, nemala som chuť, nevládala som popri dlhých esejach civieť do starých ošarpaných kníh. Okrem dejín mágie som aj tak ničomu nerozumela, bolo to zbytočné.
A s najväčšou pravdepodobnosťou nespravím koncoročné skúšky. Stávala sa zo mňa flegmatická, výbušná študentka so študijným priemerom horším ako 4,0. Malú nádej na úspech mali záverečné referáty, na ktorých som pracovala, no aj tie mi dávali zabrať. Celý večer som sedela nad knihami, zháňala informácie a pritom som dorobila len transfiguráciu.

Odhodila som brko a zvalila sa do kresla. Bola to drina, no odrazu sa to celé zvrhlo na hrôzu. Spolužiakova mačka prebehla po stole a prevrhla otvorenú fľašku s atramentom. Ten sa vylial na hŕbu papierov, polial celú knihu o kúzelných tvoroch a lial sa ďalej zo stola na moje biele nohavice.
"Nie, nie, nie, nie!" Zúfalo som sledovala tú katastrofu a ani sa to nesnažila zastaviť. Do očí mi vhŕkli slzy zúfalstva, hlavu som zložila na stôl, čelom udierala o zašpinenú dosku. Zašpinenú! Ako úderom blesku som sa narovnala a rukami sa čo najrýchlejšie snažila zmyť čiernu škvrnu. Jediné, čo som, ale dosiahla, bola rozmazaná šmuha na celej tvári a zamazané ruky až kamsi po lakte.
Kolená som si pritiahla k telu a húpajúc sa dopredu a dozadu sledovala neporiadok na stole. Bola som celkom pokojná. Veď prečo nie? Po líci mi stiekla osamelá slza. Ani som sa ju nesnažila utrieť.
Pohmkávala som si akúsi skladbu a ďalej len tak pozorovala okolie. Oči mi zablúdili aj k nástenným hodinám. Pol tretej. Ráno. Osem hodín práce. Natiahla som sa za šálkou s kávou, ale bola prázdna.
Jediným pohybom som zo stola všetko zmietla. Sledovala som ako sa moja stočená práca zakotúľala k bosému páru nôh.
Zúfalo som sa pozrela na dotyčného, ten sa na mňa usmial. "Zobudila som ťa?" Zachrapčala som a sama sa zľakla vlastného hlasu.
"Nie, nemôžem spať."
Len som prikývla. "Stále pracuješ?"
"Nie, už nie. Vylepšujem si oblečenie." Zasmiala som sa, ale nepresvedčila som tým ani samú seba, tak som s tým aj hneď skončila.
Pritiahol si ku mne jedno z kresiel a pozdvíhal veci zo zeme. Začal si prezerať papier s mojimi poznámkami, občas sa nad niečím zamračil, niečo vyškrtol. Párkrát aj niečo dopísal.
"Nemusíš to robiť. Zvládnem to." Uistila som ho. Nepáčilo sa mi, že to za mňa robil. Nechcela
som ho využívať a ani sa od neho nechať ľutovať.
"Tak fajn." Podal mi kôpku papierov.
Chvíľu som pozorovala jeho nastavenú ruku a všetku tú prácu, ktorú musím ešte zvládnuť. Ale natiahla som ruku a chcela si to vziať späť. V poslednej chvíli stiahol veci zase k sebe. "Žartoval som." Roztomilo sa usmial a pokrútil hlavou nad mojim výrazom.
Nechala som to teda tak a zaborila sa do kresla. Bolo pohodlné. Na spanie síce neuspôsobené, no vedela som si predstaviť päť krásnych minút spánku aj v sede.
Musela som zadriemať na dlhšie, pretože, keď som sa konečne prebrala, obloha už nemala takú tmavú farbu. O chvíľu bude svitať. Zmätene som sa rozhliadala, kým som zrakom napokon nezastavila na Remusovi.
"Čo tu ešte stále robíš?" spýtala som sa nechápavo a vyhrabala sa z príliš veľkej teplákovej bundy.
Zdvihol oči od papierov a unavene sa na mňa usmial. "Už si hore?"
"Hm... Spala som dlho?"
Iba pokrútil hlavou. "Ale mala by si si ísť ľahnúť do postele."
"Tak to nie." Namietla som. "Mal by si ísť ty! Toto je moja práca." Natiahla som sa za ním a vytrhla mu veci z rúk.
"Mel, neblázni. Vyzeráš hrozne a potrebuješ spať. Ja to spravím."
"Nie!" Naďalej som nesúhlasila. Všetko som to pustila na stôl a zívla. Removi som hodila jeho bundu a posadila sa k svojej práci. Nalistovala som si stranu, na ktorej skončil a začala prepisovať. Lenže on stál nespokojne nado mnou. Vzhliadla som k nemu a rukami naznačila, aby vypadol. Bola som tvrdohlavá, musela som to dokončiť.

O šiestej som dopisovala už len záver a to bol zároveň čas, kedy sa do klubovne začali trúsiť ostatní študenti.
"Dobré ráno." Zapriala Lily a posadila sa vedľa. "Nemala si toto isté oblečené aj včera?" Varovne zdvihla obočie a škaredo sa na mňa zamračila.
"Hej, mala." Kývol Remus. Aj s chalanmi prišiel len chvíľu po Lily.
Veľmi som ich nevnímala, písala som poslednú vetu. Za bodkou som papier zrolovala, hodila ho s vecami do tašky a konečne sa venovala aj im.
"Hneď som pri vás. Skočím sa prezliecť."
"Možno aj trochu umyť." Poznamenal Sirius a naznačil, aby som sa na seba poriadne pozrela.
Trochu zmätene som dvihla ruky a zarazila sa. Sklonila som hlavu a vzdychla. "Vďaka." Zamrmlala som, prútikom očistila stôl a vybehla hore.
V kúpeľni som si dopriala poriadne horúcu sprchu. Urýchlene som si vyfúkala vlasy, na oči naniesla čiernu linku a riasy pretrela špirálou. Moje minimum zakrylo aspoň malý kúsok z únavy, ktorá na mňa doliehala. Čo najrýchlejšie som na seba nahádzala školskú uniformu a zbehla schody.
"Som tu!" Zavolala som k skupinke, ktorá na mňa už čakala.
"Fajn, tak poďme." Usmiala sa Lily, no ja som si všimla, ako si ma pozorne prehliadla.
-Možno hľadala nejaký náznak
blázna, ktorý sa z teba stáva.
-Vtipné.
-Čo je vtipné na tom, že ti preskakuje?
-To, že v tom nie som sama.
"Mel, počúvaš ma?"
Prudko som zatriasla hlavou, otočila sa na Ninu. "Ehm, čo si hovorila?"
Nesúhlasne krútila hlavou, nepáčilo sa jej to. Niektorí ďalší si mojej duševnej neprítomnosti všimli tiež.
Prinútila som sa na tvári vytvoriť pokojný úsmev. "Tak ideme na tie raňajky alebo nie?"
Nechali to tak. Príde mi, akoby sa im to zdalo normálne. Predtým by z toho robili príliš veľké haló. Sama pre seba som len pokrčila ramenami. Časom si zvykne každý.
Na tanier som si naložila ovocný šalát, do pohára naliala pomarančový džús. Nesústredene som jedla, myšlienkami som bola ďaleko za preplneným stolom. Pozorovala som prsteň, ktorý sa mi leskol na prste. Taký istý, aký mala aj Lily s Ninou. Musela som sa nad tým pousmiať. Posledné Vianoce stály skutočne za to.
Zamyslene som zdvihla zrak, na okamih sa zarazila. Sirius ma úporne sledoval, keď si všimol môj pohľad, na okamih pozrel mimo. Keď som sa mu opäť dostala do zorného poľa, krátko som sa usmiala. Dobre som videla tú otázku v jeho temných očiach. Krátko, nenápadne som prikývla.
                Oproti predošlému dňu to bola skutočne zmena, no ja som mala celú noc na premýšľanie. Okrem prepisovania nudných tém som prehodnocovala svoje názory, správanie. Asi som sa vážne chovala detinsky, no vtedy som to uznávala ako jedinú obranu proti prekážkam, ktoré sa mi stavali do cesty. To večné zatajovanie okolností môjho úrazu, všetko to čo za tým nasledovalo. Stratené spomienky, problémy v škole, Sirius, Chris... Všetko ma to ubíjalo. Aj tá hlúpa schizofrénia zo mňa robila blázna.
                A tak som urobila jedno z tých mojich spontánnych činov, rozhodnutie z minúty na minútu. Presadla som si vedľa Siriusa a vzala mu z taniera kúsok syra. Nechápavo na mňa hľadel, ale jedlo posunul bližšie ku mne a my sme sa začali normálne rozprávať. Hoci sme neriešili tie podstatné záležitosti, cítila som sa dobre. Preberali sme počasie tam vonku, chválili raňajky a rozprávali sa o plánoch na víkend. Boli to hlúposti, ale my sme sa po dlhej dobe správali ako skutoční priatelia.
                Takmer sme zabudli ísť na vyučovanie a hoci sme chvíľu meškali, nemali sme z toho problémy, pretože nás bolo viac.
                V triede som odovzdala prácu, na ktorej sme s Remusom v noci striedavo pracovali a keďže Lil sedela s Ninou a chalani tiež nemali miesto, posadila som sa vedľa vynervovaného Chrisa. Vyzeral, že ho nová škola znervózňuje a mňa napadlo, že som sa ho vlastne ani nespýtala, prečo prišiel práve na Rokfort.
                Keď som si k nemu sadla, bol rovnako prekvapený ako predtým Sirius a mňa to úprimne rozosmialo.
                "Slečna, mohli by ste sa, prosím, upokojiť?"
                "Prepáčte?" ospravedlnila som sa, ale hneď na to sa otočila na Chrisa. "Je to hrôza čo? V novej škole, vôbec sa nevyznáš... Strašné." Svoj monológ som zakončila širokým úsmevom.
                Myslím, že bol zmätený. Treštil na mňa oči. Ja som sa usmievala.  
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Black Star Black Star | 23. července 2010 v 22:39 | Reagovat

tá holka je naozaj divná :) ale posledná tri vety to naozaj zabili :PP

2 nika nika | 24. července 2010 v 17:11 | Reagovat

super...   uvidíme čo bude dalej :-D :-D  :-D  :-D  :-D  :-D  :-D  :-D

3 Nellie Nellie | Web | 24. července 2010 v 21:25 | Reagovat

á, tak si ma potešila. čítala som ju už včera, len komentár ušiel.
Anyway, Mel je vtipná :D taká ťava šibnutá, ale v dobrom :-D A dúfam, že týmto krokom už nebude k nim obom nebude taká zlá :) A znovu začne flirtovanie a oblbovanie :-D Dúfam, že si sa už dostala k napísaniu ďalšej ;-)

4 passia passia | Web | 28. července 2010 v 0:46 | Reagovat

no fajn a teraz som fakt zvedava na dalsiu kapitolu, tak dufam, ze tu coskoro bude :D

5 Benkas Benkas | Web | 28. července 2010 v 17:06 | Reagovat

kapitola potesila... :D tesim sa uz na dalsiu... :D vyzeralo to akokeby je preskocilo... :D

6 Andie Andie | Web | 29. července 2010 v 19:50 | Reagovat

Á, koketa! :D Najprv Sirie ptm Chris... :D :D :D Mel je dobrá ťapa xD /samozrejme v dobrom! :)/ Pekne nám to "začína" :D Pokračuuuj :)

7 Wampire girl Wampire girl | 1. srpna 2010 v 15:09 | Reagovat

funny :-D

8 ClaudiaCharlotte Ell ClaudiaCharlotte Ell | Web | 3. srpna 2010 v 13:07 | Reagovat

Prepáč, že tak neskoro komentujem. čítala som to už skôr, ale akosi sa mi nepodarilo nechať koment.
Jaaaj... žeby sa začínalo flirtovanie? Áno! =D... prosím =D... To je vždy taká zábava. A táto kapitola bola tiež. Milý Remus, on je tak zlatý.
A Mel... mne sa nehorázne páči jej schizofrénia =D... a celkovo... krásna kapitola. Pokračovanie =D prosím =)

9 Bývala AliceLi a budúca Siastra sa hlási ;) Bývala AliceLi a budúca Siastra sa hlási ;) | Web | 17. srpna 2010 v 19:11 | Reagovat

Ahoj som späť a ak sme ešte Sb mohla by si sa mi ozvať na blog ak máš záujem :)

10 Benkas Benkas | Web | 19. srpna 2010 v 16:44 | Reagovat

Ahoj...Ako sa mas??? Dlho som ta u mna nevidela tak ci este zijes...
:D

11 Benkas Benkas | Web | 22. srpna 2010 v 15:48 | Reagovat

som rada ez zijes.. :)) verim ti ze sa nic nechclo..sama to dobre poznaam... :)) dufam ze bude lepsie... :))

12 ClaudiaCharlotte Ell ClaudiaCharlotte Ell | Web | 23. srpna 2010 v 22:35 | Reagovat

Drahá? Žiješ ešte vôbec? =D...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama