Ahojky, ahojky!
Zdravím z krásnej dovolenky. Slnko svieti, práca čaká, nestaviame snehuliaka :)
Ospravedlňujem sa za počiatočný komunikačný šum, dobrá nálada sa objavila ani neviem ako (a to som bola ešte pred chvíľou riadne naštvaná). Myslím, že to majú na starosti tie komáre (nechápem, že sa matička príroda vôbec kašlala ich stvorením), alebo väčšia dávka Aulinu ako je odporúčané. Každopádne, ma to pomaličky opúšťa a ja sa vraciam k svojej počiatočnej mrzutosti.
Inu, ja hnusná sebecká tvor (!) som Vám ani nezapriala pekné prázdniny, vôbec som sa nespýtala na vysvečko, ani na iné plány. I´m mooooc sorry, because I som vôbec nemala náladu niečo pridávať. Bola som znechutená vlastnou lenivosťou, vyvedená z miery blbosťou (opäť vlastnou) a nehorázne vytočená magormi/y (aké i? ...nezapína) okolo. Pre tých, ktorí to fakt (!) čítajú, a ktorých to náhodou zaujíma, vysvedčenie bolo celkom v pohode. Opäť tri trojky, ale cez to som sa preniesla, ba dokonca som spokojná :D
No a myslím, že pre daktorých je asi kus neskoro priať krásne prázdniny, ale ja sa aj tak ozvem. Takže Vám želám, aby ste si ostávajúce voľno poriadne užili, nepremeškali očarujúce chvíle plné zábavy, lásky a hudby a HLAVNE, aby ste september začali s plným zdravím. Toť vše k téme "Idú prázdniny!"
Teraz môžeme prejsť k téme "Poviedky, ktoré mali byť už dávno ukončené". Konečne som domyslela niečo k OGTL, ale ešte som sa nedokopala k tomu to aj napísať (výhovorky o chvíľu). K DN som napísala epilóg, ale písala som ho narýchlo, má sotva pol strany, je zbytočne sladký a nudný a vadný a nemožný. Môj osobný názor, ale ten je momentálne podstatný, takže to asi ešte prepíšem.
NEPÍŠEM, pretože mám na návšteve rodinku z východu a okrem toho aj zateplujeme domček, takže nemám čas. Stále treba niečo robiť, občas sa dobrovoľne (sesterka s ujom ma zhadzujú do bazéna) okúpem, robím, pijem džúsik, robím, pijem... Ak nepracujem, nie som v bazéne ani do seba nelejem šťavu z koncentrátu, sedím a pozerám do blba, pretože nič iné nevládzem.
Je to dosť na dve veci, samu seba preklínam, lebo flákam všetko. Ale človek si časom zvykne a potom to všetko prechádza flegmatickým krčením ramien.
By the way, článok je už dosť dlhý. A my sme sa ešte stále nedohodli na farbe domu. Mamka chce žltú(ale len ona!), ockovi je to jedno, ale vyhovuje mu modrá, ja chcem takú peknú kávovú, bráško sa neozýva. Je to dilema a mne to začína byť dosť fuk :D. Cha-cha. Nadávať budem, až to bude hotovo :)
No a pre tých, ku ktorým to náhdou nedorazilo, dovolenkujeme na lepiacej "malte" k polystyrénu.
Ouch, už radšej končím. Prestáva ma baviť to písať, zase ma chytajú nervy, idem het. Alebo radšej čítať.
Majte sa krásne, užívajte teplé dni, Vaša Jane :)
Andy | 
Viem, že prázdniny- zábava, oddych a domáce práce /alebo to nazvi, ako chceš/ , ale už sa k tomu dokop, prosím ťa , máš tu pár nedočkavých čitateľov! 
och... takato malta asi nie je prijemna... a to nepisanie, znechutenie z vlastnej lenivosti a podobne velmi dobre poznam... aj ja sa nachadzam v podobnom flegmatickom prazdninovom mode a vobec sa mi to nepaci... kompenzujem to jedine vyletmi, no vzhladom na znizujuci sa rozpocet, by som mala nieco so sebou robit... aspon zdokonalit svoje vedomosti a schopnosti, nech si najdem nejaky job... ale to je ina story a ja som zas moc leniva aby som tieto predsavzatia dotiahla do konca...
