Hojte!
Konečne mám trochu času, takže sa idem oficiálne ospravedlňovať :D
Chcem sa ospravedlniť za to, že som len sľubovala, sľubovala a sľubovala a... nič neplnila. Oukej, viem, robím to stále a stále sa ospravedlňujem, ale ja som proste taká.
Mrzí ma, že som si tak surovo predĺžila prázdniny a okrem jedného hlúpeho článku nič nepridala. Leto bolo príliš pestré, príliš prelomové a príliš... sladké? Ja neviem no... proste bol problém nepozerať sa na svet ako cez ružové okuliare. Priority boli úplne iné, hlavný cieľ bol užívať si ten krásny pocit a premýšľanie nad príbehom, ktorý už dávno nie je to, čo býval, ktorý je nesympatický samotnej autorke už nebolo času ani nálady.
Neskôr začala škola, kopec povinností, des z toho všetkého, ba dokonca veta: "Ja z tej školy zdrháááám!!" (pre tých, ktorých to zaujíma alebo ma nepoznajú, vydržala som to a útek plánujem až po polročnom vysvedčení :D) To bolo obdobie, keď som jasala, že môžem vypadnúť von a opäť som na nič iné nemyslela. Príliš veľa záľub vás proste obmedzí a nakoniec sa prichitíte pri tom, že sa nevenujete už vôbec žiadnej :(
Ale! Keď som sa konečne začala rozbiehať, začala som písať novú kapitolu a vážne premyslela najbližší dej, prišla jeseň, v pätách jej bola, samozrejme, aj tradičná jesenná depresia a vtedy to všetko popraskalo. Nikto nestíha, nikto si vás nevšíma, všetci sa rozchádzajú a vy stojíte v tom všetkom a čakáte kto ďalší do vás kopne.
Lepšie výhovorky nemám, ale snáď má pochopíte a tých pár kapitol so mnou ešte vydržíte. :) Tentokrát Vám nejdem sľubovať absolútne nič, takže som sa možno konečne poučila :) Ale prajem Vám pekný zvyšok víkendu.
JA ttekám, kým ma nenapadne tento článok zrušiť... fakt sa mi nepáči, príde mi príliš precitlivélý a polovica z toho nebude nikoho trápiť.
Tak sa majte. Čúúúús!
Ach, žena. Nech ťa tá tradičná jesenná depresia pekne krásne prejde a nech máš, of kŕz, viac času. Sľub, i keď nereálny by to potešil, ale ja verím, že už nebudeš mlčať tak dlho a ozveš sa skôr.